Číslo sedem má svoju magickú moc. Považuje sa za šťastné a dokonalé číslo. Máme sedem dní v týždni. Sedem dní stvorenia sveta. Boh stvoril svet za šesť dní a siedmy odpočíval. Katolíci uctievajú Sedembolestnú Pannu Máriu. Poznáme sedem hlavných hriechov a sedem sviatostí. Kráľ Šalamún vybudoval chrám za sedem rokov. V Indii slnko kreslia so siedmimi lúčmi, jogíni hovoria o siedmich čakrách. Budhisti uctievajú sedem hláv kobry z Angkoru a tvrdia, že treba prejsť sedem etáp na oslobodenie sa od karmy. A poznáme aj Snehulienku a sedem trpaslíkov, Sedem statočných, či rozprávky začínajúce Za siedmimi horami a siedmimi dolami… A takto by sme mohli ešte dlho pokračovať.. 🙂 A možno aj preto máme sedem divov sveta. Viete, ktoré sú to? Pred 2000 rokmi grécky spisovateľ nazývaný Antipater zo Sidonu zostavil zoznam stavieb, ktoré v tom čase považoval za najväčšie a najhonosnejšie. Tie sa neskôr stali všeobecne známe ako Sedem divov sveta. Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia pred n. l. od Herodota.
Egyptské pyramídy
Prvým divom sveta sú pyramídy a ako jediné zo siedmich divov sveta ešte stoja. Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div, len Cheopsová pyramída alebo pyramídy pri Gize). Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte. Všetky ozajstné, teda kamenné, pyramídy boli postavené za starej ríše. Prvú pyramídu si dal postaviť Džosér, ktorý bol aj panovníkom 3. dynastie. Stala sa prvou kamennou monumentálnou stavbou na svete. Predstavte si, že s použitím primitívnych nástrojov a metód dokázali Egypťania postaviť tak obrovskú pyramídu, ktorá je vysoká 137,3 metra. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta.
Semiramidine visuté záhrady
Visuté záhrady kráľovnej Semiramiss v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli chladivou a zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť hovorí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukandesar II. pre svoju manželku Amytis.
Artemidin chrám v Efeze
Slávny chrám nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. Vraj pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslnil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari.
Diova socha v Olympii
Bola 12 a pol metra vysoká. Vytvoril ju grécky sochár Feidias. Diove telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada boli zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Mnohí verili, že tak videli samotného Dia, najvyššieho z gréckych Bohov. Neskôr bol zničený požiarom.
Mauzóleum v Halikarnasse
Dal ho postaviť v Halikarnasse (dnešnom Turecku) kráľ Mausollos II. ako symbol svojej moci a miesto svojho odpočinku. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba mauzólea sa po stáročiach zrútila. Aj napriek tomu sa archeológom podarilo odhaliť veľa z jeho tajomstiev.
Rodoský kolos
Héliovu sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova ako výraz vďaky Bohovi Slnka Héliovi, za jeho pomoc v boji proti dobyvateľom. Stavba trvala 12 rokov. Bola vyrobená z bronzu a vysoká 37 metrov. Niekde sa uvádza, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu, plávali pod ňou, alebo že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave. Kolos zničilo zemetrasenie a posledné ruiny boli roztavené. Rodoský Kolos stál najkratšie zo všetkých siedmich divov antického sveta.
Maják na ostrove Faros – Alexandrijský maják
Bol postavený ako posledný zo siedmich divov antického sveta a bol z nich asi najužitočnejší. Stavali ho 20 rokov. Na majáku týčiacom sa do nočnej oblohy horeli ohne, ktoré varovali lode na mori pred nebezpečnými podmorskými útesmi. Obyvateľom Alexandrie poskytoval úžasný pohľad. Jeho existenciu ukončilo zemetrasenie.
Vaša Iwka
