Sloboda a zodpovednosť idú ruka v ruke. Pokiaľ nie sme ochotné prevziať za všetko, čo zažívame plnú zodpovednosť, nebudeme sa cítiť slobodne. Ak sa zodpovednosti vyhýbame, budeme musieť akceptovať skutočnosť, že sa budeme neustále cítiť ako obeť. Ľudí, či okolností.

Snívame o slobode a netušíme, že spolu s ňou príde aj veľká zodpovednosť. Sme síce „slobodné“, no nie sme zodpovedné, a tak prichádza smútok. Dokážeme sa ho zbaviť a celkom určite to dokážeme tvorivým spôsobom.

Sloboda skutočne znamená prevziať zodpovednosť za každý náš čin, za každý jeden náš nádych či výdych, za všetko, čím sme aj čím nie sme. Za všetko, čo sa rozhodneme urobiť či neurobiť, budeme zodpovedné.

Ľudia sú v skutočnosti v hlbokom strachu zo slobody, hoci o nej radi hovoria. Veľmi málo z nich si slobodu skutočne želá, pretože sa podvedome obávajú, že im prinesie problémy, ktorým nie sú pripravení čeliť. Je lepšie zostať v útulnom väzení. Ak nie ste pripravení byť hľadajúcim, skúmajúcim, tvorcom … Veľmi málo ľudí chce ísť na púť, či do ticha srdca a prevziať zodpovednosť za lásku. No ak to urobíme, bude to skvelé.

Nedostaneme sa nikam, ak cítime smútok. No stačí nájsť v živote niečo, čo nás teší, čo chceme vytvárať, čím sa chceme stať.

Sloboda je jednoducho iba príležitosť ako definovať seba, pravú a autentickú individualitu. A za tú je už potom ľahké sa postaviť.

Madame Blavatsky, zakladateľka Teozofickej spoločnosti zvykla vždy niesť v rukách dve tašky. Vždy. A vždy z nich niečo vyhadzovala. Ľudia sa jej pýtali:

„Prečo to robíte?“

Ona odpovedala:

„Toto je môj celoživotný zvyk. V týchto taškách mám semienka kvetov. Na túto cestu, ktorou dnes prechádzam, sa už nemusím vrátiť, no na tom nezáleží. No keď zo semienok vyrastú kvety a začnú kvitnúť, uvidí ich mnoho ľudí. Mňa poznať nebudú, no ani na tom nezáleží.

Jedna vec je však istá. Robím pár ľudí na svete šťastnými. To je to, čo viem. Nezáleží na tom, či to vedia alebo nie. Jediné, na čom záleží, že práve teraz robím niečo, čo môže druhého človeka urobiť šťastným. Môžu prísť deti a natrhať pár kvetín domov. Alebo milenci, ktorí kvetmi obdarujú jeden druhého. A bez toho, aby som o tom vedela, budem súčasťou ich radosti. A rovnako budem súčasťou tých, ktorí touto cestou prejdú a jednoducho sa na kvety budú iba dívať.“

 

Nel

 

zdroj: www.timesofindia.indiatimes.com