Jedna žena sa chystala odísť preč z rodného mesta. No vyzeralo to, že chce odísť navždy. Ľudia sa jej pýtali:

– Prečo sa takto lúčiš? Chystáš sa navštíviť iné krajiny, možno budeš cestovať niekoľko rokov, no po tom všetkom sa vrátiš naspäť, do svojho rodného mesta. …

Žena odpovedala:

– Pretože neodchádzam zo svojej vôle, a každý deň, ktorý strávim v inej krajine, bude pre mňa veľmi ťažký.

Napokon na pár rokov odišla, navštívila niekoľko krajín, každá z nich bola pre ňu neznáma a cudzia. Keď sa vrátila domov, zistila, že jej rodná zem sa veľmi zmenila a rovnako sa pre ňu stala novou a neznámou.

Iná žena sa naozaj chystala opustiť svoj domov navždy. No lúčila sa ľahko, nikomu nepovedala zbohom. Ľudia sa jej pýtali:

– Ako to, že odchádzaš tak ľahko? Veď sa už nikdy nevrátiš?

A  ona odpovedala:

– Pretože tu nemôžem ostať príliš dlho, nie je to krajina pre mňa. A každý deň, ktorý strávim v inej krajine, ma naplní radosťou.

Tiež cestovala niekoľko rokov, uvidela niekoľko krajín a v každej sa cítila byť doma. Jedného dňa sa vrátila do svojej rodnej krajiny. A počas rokov, ktoré strávila v iných mestách zistila, že svoj domov nespoznáva a povedala:

– Konečne som našla krajinu, ktorú som vždy hľadala!

 

Prečítajte si tiež: