Pani Mária Kráľovičová je najväčšou stálicou slovenskej kultúry. Rodáčka z malej dedinky na Záhorí dobila nielen dosky, ktoré znamenajú svet, ale aj naše srdcia. Hrať začala ako osemnásťročná a teda nás obohacuje a teší už 72 rokov!

Narodila sa v dedinke Čáry do rodiny maloroľníkov. Doteraz s láskou spomína na rodičov, ktorí jej vštepili hodnoty, ktoré si so sebou nesie dodnes. Ako osemnásťročná absolventka meštianky reagovala na inzerát v novinách a išla na konkurz na herečku. Podľa vlastných slov ani poriadne nevedela, čo robila, ale talent sa nezaprie, pretože ju po konkurze umiestnili do Komorného divadla v Martine, kde pôsobila dva roky.

Až v Martine začala hovoriť spisovne a naplno sa ponorila do sveta divadla a osobností, ktoré tam vtedy pôsobili. Štefan Krčméry ju tu prekrstil na Marínu. V rokoch 1947-1950 študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už v roku 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla, kde pôsobí dodnes.

Životnú lásku našla v básnikovi a novinárovi Mirovi Procházkovi, s ktorým prežila krásnych 56 rokov. Bol nielen jej manželom a najlepším priateľom, ale aj radcom. Prístup pani Kráľovičovej k herectvu je totiž veľmi poctivý. S každou postavou strávi veľa času, premýšľa ako zobraziť to či ono, ako sa jej dostať na korienok. Tento prístup sa jej určite oplatil, pretože od postáv naiviek sa dostala k postavám ako napríklad Shakespearova Júlia, či Ofélia, Hiezdoslavova Salome, Schillerova Amália, alebo Čechovova Sára.

Jednou z najlegendárnejších hier, v ktorých hrala, je určite Sládkovičova Marína. V tejto zdramatizovanej verzii hral postavu básnika Vlado Paulovič a Marína sa naozaj stala Marínou. Toto predstavenie bolo novým a iným pojatím nestarnúcej klasiky, možno aj preto ho zakázali. Jednoznačne však ukázalo, že pani Kráľovičová je hviezda.

Marína Kráľovičová má aj iné prvenstvo: bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 spolu s Elom Romančíkom hrala v “Dovidenia Luciene” v réžii Jána Roháča. Bolo to prvýkrát, kedy slovenská herečka hrala v televízii. Bohužiaľ, záznam neexistuje, keďže sa vtedy ešte vysielalo naživo.

Za svoj život hrala nádherné, náročné úlohy. Zahrala si napríklad v hre Arthura Millera hneď ako ju dopísal. Hrala v nej rolu Maggie, ktorá bola založená na vtedajšej Millerovej žene, Marilyn Monroe a bola prvá v Európe, ktorá túto rolu hrala. Hrala v zahraničí, s divadlom precestovala svet.

Dnes 90-ročná babička nepoľavuje vo svojom tempe. Stále je aktívna, stále hrá. V posledných dňoch ste ju mohli zastihnúť v Martine, kde sa stala patrónkou práve prebiehajúceho divadelného festivalu Dotyky a Spojenia. Táto fascinujúca žena priam srší energiou. Ako sama povedala: „Človek nesmie mať vrásky na duši. Tak ako sa stará o telo, musí sa starať i o dušu, robiť jej očistu. Mal by mať optimizmus, radosť, fantáziu a zostať hravým dieťaťom po celý život“.

Foto:/www.noveslovo.sk