Frida Kahlo, mexická maliarka, silná žena, ktorá celý život prežívala utrpenie z bolesti.
Žena, ktorá dokázala svoju bolesť preniesť na plátno. V obrazoch vyjadrila krásu a zároveň utrpenie. Vyhrala boj sama nad sebou, nad svojou bolesťou.
Celým menom Magdaléna Carmen Frida y Kahlo Calderón. Samotná Frida Kahlo tvrdila, že sa narodila 7. júla 1910. Avšak jej skutočný dátum narodenia je 6. júl 1907 v meste Coyoacán.
V šiestich rokoch ochorela na detskú obrnu a následne jej rapídne schudla pravá noha. Ako dieťa si prstom kreslila dvere, ktorými unikala do sveta fantázie. Frida svoj handicap skrývala odmalička pod dlhými nohavicami a neskôr pod tradičnými dlhými mexickými sukňami.
Jej otec bol profesionálny fotograf a naučil ju základom portrétovania a fotografovania. A tiež ju naučil, ako bojovať s ťažkou chorobou a nepodliehať panike. Sám trpel epileptickými záchvatmi.
V roku 1922 sa zapísala do štátnej školy. Túžila sa stať lekárkou.
Fridin život sa však náhle zmenil, keď ako osemnásťročná utrpela nehodu. Cestovala v autobuse spolu s vtedajším priateľom Alejandrom. Autobus sa náhle zrazil s električkou. Prudký náraz ju vymrštil na ulicu. Mala zlomené dva stavce, tri zlomeniny panvy, jedenásť zlomenín na pravej nohe, vykĺbený ľavý lakeť a brucho prerazené železnou tyčou, ktorá vnikla do tela ľavým bokom a von vyšla pohlavím.
Dostala korzet a bola pripútaná niekoľko mesiacov k posteli. „Sadrovým pancierom sa začalo utrpenie nezrovnateľné s ničím na svete…“ písala svojmu priateľovi.
,,Dusím sa, strašne ma bolia pľúca a celý chrbát, nedokážem chodiť, ani spať. Len si predstav, že ma povesili, len tak za hlavu, na dve a pol hodiny a potom som ešte poldruha hodiny musela stáť na špičkách, zatiaľ čo ma sušili horúcim vzduchom“… mučidlá…“
Frida v tom čase túžila skoncovať so životom. Trpela hroznými bolesťami. Bola zúfalá. Podstúpila neuveriteľné množstvo operácií, ktoré jej nie veľmi pomohli. Utiekala sa do sveta fantázie a vtedy začala aj maľovať.
Na posteľ jej pripevnili podstavec, ktorý jej umožňoval pri obmedzených pohyboch maľovať. Ako prvý nakreslila portrét svojej najlepšej priateľky. Po ňom pribudli portréty ostatných priateľov, rodinných príslušníkov a kvetov.
Postupne začala kresliť autoportréty. Mala pri sebe zrkadlo, aby sa mohla vidieť.
„Kreslím sama seba preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám..“, tvrdila Frida.
Autoportrétmi vyjadrovala intenzívne pocity, zo svojho zničeného tela. Kombinovala ich so snami.
Prekonala 35 operácií a na sklonku života sa pohybovala už len na vozíčku. Dokonca jej amputovali pravú nohu a podstúpila ťažkú operáciu chrbtice.
Počas života brala stále sa zvyšujúce dávky morfia, aby potlačila silné bolesti chrbtice. Jej život mal dlhé obdobia plné bolesti, s krátkymi obdobiami nadšenia, keď mohla maľovať.
Okrem fotografovania v otcovom ateliéri a krátkeho maliarskeho kurzu, nemala nijaké skúsenosti s výtvarným umením. Aj napriek tomu, zaujala už prvými maľbami.
Frida sa ešte na strednej škole zoznámila s o dvadsať rokov starším slávnym maliarom Diegom Riverom, ten sa stal neskôr jej manželom.
Vysoký, tučný, dva razy rozvedený umelec, bol úplným protikladom krehkej Fridy. Nazývali ich „slonom a holubicou“ nielen pre ich fyzické, ale aj psychické rozdiely. Aj ich vzťah bol veľmi búrlivý. V roku 1940 sa rozviedli a o rok na to boli opäť spolu.
Vyjadril sa o nej:
,,Frida je čarovná bytosť, obdarená životnou silou a schopná vydržať aj neobyčajne vysokú bolesť.“
Ona zas pokorne znášala jeho dvorenie k iným ženám a aj to, že ju často podvádzal. Spájalo ich niečo viac, ako vernosť, láska k umeniu.
Frida pracovala aj ako učiteľka kreslenia na škole. V roku 1938 usporiadala svoju prvú vlastnú výstavu v New Yorku.
Zanechala po sebe viac ako 200 obrazov, najmä autoportréty. Jej umenie obdivoval aj Pablo Picasso.
Najsilnejším obrazom bol obraz, ktorý vytvorila po svojom treťom potrate. Na obraze je nahá a smutná, pod nohami sa jej rozlieva krv. Obklopujú ju rozličné chirurgické prístroje a ľudský plod. Kritici jej umenia tvrdili, že vtedy sa z nej stala skutočná umelkyňa.
Po prvý raz dala svojmu vlastnému utrpeniu obecný význam.
Zomrela vo veku štyridsaťsedem rokov. Našli ju mŕtvu v jej dome s posledným obrazom, nazvaným ,,Nech žije život!“
Frida sa dostala aj na titulnú stranu časopisu Vogue pre svoj štýl obliekania. Nosila dlhé pestrofarebné šaty ovešané exotickou bižutériou, čím zaujala francúzskych návrhárov, ktorí jej štýl napodobňovali.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Životom skúšaná najslávnejšia francúzska šansoniérka, Edith Piaf
Zdroj:/https://sk.wikipedia.org/wiki/Frida_Kahlo
