Naše malé Slovensko sa môže pyšne hrdiť historicko – kultúrnymi pamiatkami. Máme viac ako 100 hradov a zámkov a minimálne dvakrát toľko kaštieľov, postavených v rôznych historických epochách. Dnes Vám prinášame opäť jeden z týchto skvostov. Najznámejší zo slovenských hradov, Trenčiansky hrad. Existencia mesta je doložená už z čias Rímskej ríše pod názvom Laugaricio. História hradu tiež siaha do Rímskeho Impéria, o čom svedčí nápis hlásajúci víťazstvo druhej rímskej légie nad Germánmi z roku 179 n. l., zapísaný na hradnej skale. Hrad sa týči nad mestom na vysokom brale. Bol postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia slúžil ako kráľovský strážny hrad. K jeho najstarším pamiatkam patrí románska rotunda a je zaujímavý aj Matúšovou vežou z čias panovania palatína Matúša Čáka Trenčianskeho. Ten bol najznámejším majiteľom hradu. Patrilo mu viacero hradov a zámkov a preto sa mu tiež hovorilo ,,Pán Váhu a Tatier“. Trenčiansky hrad zažil vojny i násilia, hostil vo svojich múroch korunované hlavy takmer z celej Európy. Jeho výhodná poloha bola predurčená na diplomatické stretnutia a mierové rokovania. Od 15. storočia sa postupne dostával do rúk šľachticov, Thurzovcov, Forgáčovcov a mnoho mnoho ďalších. Obrovský pustošivý požiar, ktorý prišiel v roku 1790 takmer zničil mesto a zdevastoval hrad. Poslednou majiteľkou bola Iphigenia De Castris D´Harcourt, ktorá darovala hrad mestu Trenčín v roku 1905. V lete hrad i podhradie ožívajú rytierskymi turnajmi a historickými slávnosťami, ktoré priťahujú záujem stovky návštevníkov. Jeden z najznámejších hradov Slovenska je opradený aj viacerými legendami. Tú, ktorú asi každý pozná je, o Omarovi a Fatime.
Studňa lásky
Povesť hovorí, že hradný pán Štefan Zápoľský zajal krásnu tureckú princeznú Fatimu a turecký princ Omar, ktorý Fatimu miloval dostal za úlohu vykopať na hrade studňu. Štyri roky musel kopať do skaly, so svojimi druhmi, kým priniesol hradnému pánovi vodu a bol spolu s Fatimou prepustený na slobodu. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale tvoje srdce je tvrdšie ako tá skala“ si Fatimu odviedol domov. Po odchode sa vraj Fatimin závoj zachytil o krík na zákrute smerom na hrad. V 16. storočí tam vznikol hostinec s názvom ,,Závoj“ a dnes sa volá ,,Fatima“. Aj samotné mesto Trenčín pod hradom má jednu vtipnú legendu.
O vodníkovi Valentínovi
Na Slovensku sa vraj týchto stvorení vyskytovalo málo. Tento vodník sa sem zatúlal z neďalekej Moravy. A veľmi sa mu zapáčilo v tomto meste, až tak, že sa tu usadil. Zaľúbil sa do miestnej pernikárky Aničky a ona doňho. No láska mala smutný koniec. Ľudia sa vodníka báli a nemali ho radi. Jedného zimného dňa začal dom Aničky horieť. Keď to vodník uvidel, vybehol z Váhu a spod zeme otvoril nové pramene. Potom dvoma prúdmi vody zahasil dom svojej milej. Aničku z domu zachránil, ale sám hrdinský čin neprežil. Na pamiatku vodníka a jeho činu je vybudovaná socha a fontána s názvom Valentín.

 

Vaša Iwka