História kávy je vskutku zaujímavá. Predstavte si nízky ker, s bielymi kvetmi, voňajúcimi po jazmíne a hnedočervenými plodmi, ktoré majú vo vnútri dve zrnká. Tak to je kávovník. 
Slovo káva pochádza z arabského ,,qahwah“, čo pôvodne znamenalo víno. Spočiatku sa kávové zrná žuvali, až neskôr sa začal pripravovať voňavý nápoj s pomocou mletia a prevarenia. Podľa písomných záznamov už v 15.storočí zistili prví milovníci kávy, že zaháňa spánok a povzbudzuje duševnú aktivitu. V 16.storočí v Oriente bola káva obľúbeným nápojom, hoci jej konzumácii bránila cirkev a milovníkov kávy trestali. Previnilec si mohol vybrať – buď dať vytrhnúť jazyk alebo sa dať zašiť do kávového žochu a zhodiť z mosta do rieky. Postupne si v tureckej spoločnosti vydobyla miesto. A ak muž zabudol podať žene kávu, bol to dôvod na rozvod.
“Pri svadobnom obrade nesľuboval muž žene vernosť, ale že ju nenechá nikdy bez kávy.”
Ale späť do reality.
V celosvetovom rebríčku sme so spotrebou kávy ako krajina na 23. mieste. Takže kávičkári sme.. :). No mnohým nám chýbajú znalosti o káve. Pre bežných ľudí sú známe dva druhy. ,,Arabica alebo Robusta?“
Každá z nich má svojich fanúšikov. Dôležité je i to, čo káve dodáva jej chuť. Arabica je mierne horkej kyselkavej chuti, čo záleží od spracovania. Robusta má zas výraznejšiu chuť, plnosť jej dodáva to, že obsahuje viac olejov, čím cítime pocit nasýtenosti. Klimatické podmienky, v ktorých rastú kávovníky a potom samotné praženie, súvisia s celkovou kvalitou. Kávové zrná sú pred pražením zelené, mäkké a bez chuti. Čas a teplota pri pražení je dôležitý faktor ovplyvňujúci celkovú chuť kávy. To znamená, že z tých istých zŕn môžeme mať rozdielnu kávu. Farba zrniek sa pražením mení od zelenej, cez svetlú až po tmavú. V Európe je v obľube viac tmavšie praženie a v Amerike svetlejšie.
Všetko je ale o nás konzumentoch a o našich chutiach. Preto sú rozdielne praženia. Najdôležitejšie je, aby nám káva chutila a spôsobila želaný pôžitok. Vraj niektorí kávičkári ráno preferujú svetlejšie pražené zrnká s obsahom väčšej acidity (kyslosti), ktorá má byť vždy príjemná, ak nie, je to o zlej hygiene.
,,Čo káva, to iná chuť, alebo 100 ľudí, 100 chutí.“
Je jedno či sme doma, či v kaviarni. Túžime po kávovom moku, ktorý ulahodí našim chuťovým pohárikom. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy je to tak.
Ďalší podiel na výslednej chuti kávy prichádza od jej mletia, druhu kávovaru a samotného baristu.
Ale o tom a ešte o inom nabudúce.
Vaša Iwka.
