Niekedy sa sama seba tak pýtam – o čo im naozaj ide? Pretože ak by to naozaj mysleli tak dobre, tak by nám (skoro) všetkým bolo predsa v tejto krajine dobre.

Je to viac ako rok po voľbách a tiež po zostavení vlády.

Na tých tlačových besedách a v telke to občas vyzerá tak, že sa máme ako v bavlnke. Všetko je tak ako má a dokonca, nielen to – my, ako Slovensko, napredujeme! Aspoň to tvrdia tí koaliční. Opoziční skôr naopak, hovoria, že to ide dolu vodou. Teda, od samého začiatku to podľa nich nebolo dobre, ale to, čo sa za ten rok udialo, je viac než len zle.

Tak ako je to? Bilanciu tohto typu ponechám na vás …

Čas od času si rada pozriem politickú diskusiu a nad tými populistickými žvástami sa už len usmievam. To im to ešte stále niekto verí? Neverím.

Čomu ale rozhodne verím, že tlak verejnosti je to najsilnejšie, čo na nich momentálne vplýva. Ak sa roky rokúce niečo nedalo (zrušenie amnestií) a dnes sa to zrazu nejak riešiť dá (aj keď, nehovor hop, kým nepreskočíš …), je to jasný odkaz. Kým máme zalepené ústa a zakryté oči pred tými kauzami a korupciou okolo nás, deje sa to. Dokonca v takom veľkom rozsahu, že sa mi až chce povedať, že je to drzé.
Drzé takto okrádať vlastný štát a občanov v nich. A klamať.
Ktovie koľko by sme ako krajina zrazu mali peňazí, keby sa nerozkotúľavali kade tade?
A ako potom takýchto politikov za to všetko trestáme?
No, nijak, znova ich volíme …

Lu

Prečítajte si tiež: My ženy to môžeme urobiť

Foto:/https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sectionId=159&sid=&page=205&predseda=0&WFTID=NRFoto