Zima je krásna. Je biela a taká vznešená. Mrazy sú dôležité hlavne pre prírodu. My svoj život automaticky spomaľujeme. V útrobách domov a bytov sa uzatvárame prvým zotmením sa. V čase jari až jesene sme vonku, užívame slniečko, možnosť byť von. Podaktorí sa hrabú v záhradkách a tešia sa z darov, ktoré nám matička zem prináša.

Zima je fajn. Ale ako náhle prituhne do mrazov, ktoré teraz máme, som osobne úplne spomalená. Snažím sa chytiť práce, ktorú vždy hravo zvládam. Teraz ju zvládam tiež, ale pomalšie. Mám spomalené myšlienkové pochody a prevláda vo mne nechuť sa náhliť.

Teším sa z prvých slnečných lúčov a nastavujem tvár slnku. Užívam si lyžovanie, ale už v hlave mám predstavu bicyklovania sa jarnou prírodou. Túžba načerpať slnečnú energiu vo mne prevláda.

V myšlienkach prosím, aby mrazy skončili, ale zároveň prosím prírodu, aby zima a hlavne sneh vydržal deťom aspoň do polročných prázdnin. Bo pohľad do krásne vyštípaných líc našich detí je nádherný. Červené líčka, iskričky v očiach. Radosť zo snehuliaka, postavenie si iglu, sánkovanie a lyžovanie, veď to je presne to, na čo deti rady spomínajú.

Plánujeme letnú dovolenku a v týchto mrazoch každý člen našej rodiny už má myšlienky na máčanie sa v mori, vychutnávanie si sladkej zmrzliny, ktorá nám schladí telo.

Toľko protichodov sa mi vynára. TEPLO – ZIMA.

Oboje má svoje čaro. Oboje je potrebné. Na oboje sa tešíme.

Tak sa ešte chvíľku babušme, správne mrznime pri zimných radovánkach, aby sme v lete mali na čo spomínať. A koniec koncov šálkou dobrého teplého čaju si teplo vieme vytvoriť aspoň na chvíľu. A keď si ten čaj vychutnáme v spoločnosti tých správnych ľudí, zahrejeme aj svoju dušu.

 

Viki