Muži a ich priateľstvá

priatelia

Vzťahy sú ako kvetiny. Ak ich dostatočne polievate, obdaria vás farbou a vôňou. Dokonca aj kaktus potrebuje vlahu aby neuhynul. Rovnako je to s ktorýmkoľvek vzťahom. Priateľov si vyberáme, nemáme ich z donútenia, sú vyjadrením našej slobodnej vôle. Spôsobuje nám potešenie stretnutie s nimi, rozhovor. Ak pociťujeme povinnosť ozvať sa im, niečo nie je v poriadku.

Dnes žijeme na sociálnych sieťach, život beží rýchlo a my nemáme čas na stretnutie s priateľmi. Koľko mám priateľov na Facebooku? Myslím, že žiadneho. Mnohí sa pýšia trojciferným číslom, niektorí dokonca štvorciferným. Sú to ale naozaj vaši priatelia? Čo o nich viete, to čo zverejnili na svojom profile?

Priateľstvá si budujeme roky, mnohé celý život, majú obrovskú cenu. Niečo nás musí spájať, musíme mať niečo spoločné. Možno osudy alebo záujmy. Nemyslím teraz kolegov ani ľudí, ktorých denne stretávame. Myslím ozajstných priateľov, jedného, dvoch… tých, ktorí s nami zdieľajú naše vrcholy rovnako intenzívne ako aj naše pády.

Osobne mám dvoch priateľov. Stretávame sa zriedka, spája nás spoločný osud, poznáme sa snáď celý život. Sú ako moja rodina, bratia, ktorých som nikdy nemal. Život beží strašne rýchlo, vlastne letí a niekedy nemáme čas ani sami na seba. Rovnako ako my, zabúdajú aj naši priatelia a ak sa o náš vzťah nestaráme, spomienka jednoducho vybledne, a to, čo sme spolu prežili, vybudovali, upadne do zabudnutia.

Stačí sa pripomenúť na pár minút, zavolať alebo poslať správu. Tým sa obnovia všetky spomienky, všetko čo nás spája. Nájdime si čas na našich najbližších, pretože priatelia medzi nich naozaj patria. Mnohokrát od priateľov čakáme viac ako od najbližšej rodiny. Priatelia o nás vedia to, čo nevedia naše polovičky. Komu sa zdôveríme, keď tu oni nebudú?

Možno ich dnes nepotrebujeme, nemáme na nich čas. Keď sa ozve telefón, pozrieme na displej a… stíšime zvonenie, keď nám volajú. Príde však čas, keď vytočíme ich číslo a po niekoľkých zazvoneniach sa ozve odkazová schránka, nik nezavolá späť. Nebude to dobrý pocit, rovnako sa ale cítili oni pred časom. Priateľov by sme si mali vážiť, nie preto, že by sme ich mohli potrebovať. Spomeňme si na to, prečo sme si ich za priateľov vybrali.

 

Jozef

 

Prečítajte si tiež: Ja som v poriadku, Ty si v poriadku

 

Facebook komentár
Jozef Kmeť

Jozef Kmeť

Som telom aj dušou športovec, mojou doménou sú cudzie jazyky a precestoval som svet hoci milujem teplo domáceho krbu. Aj ja chcem prispieť svojou troškou a obohatiť Ženy so Štýlom o niečo, v čom sa práve vy nájdete.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.