Pre niektoré z vás 4 dohody nebudú ničím novým (nezabúdajme však, že opakovanie je matkou múdrosti) a mnohým môže aplikovanie týchto dohôd do života, život zmeniť. Navždy.
Don Miguel Ruiz, narodený v roku 1952 v Mexiku, je autorom knihy Štyri dohody. Tvrdí, že ak tieto štyri nové dohody prijmete, dokážu vytvoriť dostatok osobnej sily, ktorá je potrebná k úplnej premene vášho starého systému hodnôt. Dohody sa opierajú o dávne toltécke poznanie. Túto knižočku som obchádzala z nevysvetliteľných dôvodov niekoľko rokov a napokon si ma tieto múdrosti i tak našli.
1. Nezneužívajte slovo
Je najdôležitejšia a zároveň je najťažšie ju dodržiavať. Všetko vyjadrujeme práve slovom a je to kúzelný nástroj, ktorý ako ľudia máme. Na jednej strane, slová dokážu vytvoriť ten najkrajší sen a na strane druhej, dokážu všetko zničiť – podľa toho, ako ich používame. Ak nám rodičia ako deťom vtĺkali do hláv, že nevieme spievať, túto dohodu prijmeme a budeme tomu veriť. A potom, niekedy si osamote budeme spievať a niekto nám povie, že spievame krásne. Môžeme tomu uveriť a urobiť novú dohodu – už nebudeme mať pocit, že nevieme spievať a kliatba je zlomená, a to len silou slova. Alebo naopak, niekto nás pri tomto speve osamote môže utvrdiť, že spievame hrozne – dohoda z detstva sa znovu potvrdí a ešte zosilnie, možno si nezaspievame už nikdy. Ak uzavrieme sami so sebou túto prvú dohodu, očistíme sa od vlastného emocionálneho jedu. Koľkokrát sme ohovárali človeka, ktorého milujeme, aby sme získali podporu iných ľudí pre náš názor? Ak prestaneme zneužívať slová, staneme sa imúnnymi voči ohováraniu a zaklínaniu od iných.
2. Neberte si nič osobne
Čokoľvek sa okolo nás deje, prestaňme to brať osobne. Ak nám neznámy človek na ulici vynadá, môžeme to brať osobne a dokonca aj jeho slovám uveriť. Brať veci osobne, je maximálnym prejavom sebectva, pretože sa domnievame, že sa všetko týka iba nás. Nič, čo robia iní ľudia, nerobia kvôli nám, ale kvôli sebe. Ak si my myslíme čokoľvek o niekom, netýka sa to jeho, ale nás. To, čo si myslíme, v skutočnosti nie je o ňom, ale je to o nás. Každý z nás si vo svojej mysli vytvára vlastný film. A to, ako tento film vidíme, zodpovedá dohodám, ktoré sme uzavreli so životom. Ak ľudia akokoľvek o nás hovoria, neberme si to osobne – nehovoria to kvôli nám. Neberme veci osobne, tým sa prestaneme vystavovať bezdôvodnému utrpeniu. Ak začneme ľudí vnímať takých, akí naozaj sú a nebudeme si to brať osobne, nemôžu nás zraniť tým, čo hovoria alebo robia.
3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
Máme tendenciu si vytvárať domnienky – o všetkom. Problém je v tom, že veríme, že sú pravdivé. Naše smútky a drámy pramenia z toho, že si vytvárame domnienky a berieme si všetko osobne. Vidíme to, čo chceme vidieť a počujeme to, čo chceme počuť. Myslíme si, že náš partner vie, čo chceme a že mu to nemusíme hovoriť. Naša domnienka je, že urobí to, čo chceme, pretože nás dobre pozná. Aké sklamanie prichádza, keď to neurobí – a to len preto, lebo sme si vytvorili domnienku, že iný človek vie, čo chceme. Prestať s vytváraním domnienok možno tak, že budeme klásť otázky. Ak nerozumieme, pýtajme sa. Po odpovedi nebudeme nútení si vytvárať domnienky.
4. Vždy robte všetko tak, ako najlepšie dokážete
Nič viac a nič menej. Všetko sa však neustále mení, takže naše najlepšie konanie nebude vždy rovnaké. Raz bude veľmi kvalitné, inokedy menej. Rozdielne bude to najlepšie konanie v zdraví alebo naopak v chorobe. Ak to budeme robiť tak, ako najlepšie dokážeme, nebude čo ľutovať. Keď začneme niečo robiť iba preto, lebo musíme, tak je nemožné, aby sme to robili tak, ako najlepšie vieme. Radšej to nerobme vôbec. Predošlé tri dohody budú fungovať len vtedy, ak budeme všetko robiť tak, ako najlepšie dokážeme. Neočakávajme, že už nikdy nezneužijeme naše slovo, že už nikdy nebudeme brať nič osobne, že si už nikdy nevytvoríme žiadnu domnienku – len robme všetko tak, ako najlepšie dokážeme.
Lu
Prečítajte si tiež: Stretla som sa s Dalajlámom