Čo tak namiesto sľubov radšej konať?

Ako malá som v príhodných chvíľach častokrát počula „sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Popravde, nerozumela som tomu, ale samozrejme ma to bavilo šíriť ďalej, ako mnoho iného. Je fascinujúce sledovať, ako malé deti preberajú zvyky svojich rodičov a okrem toho, že mnohé vyzerajú ako ich kópia, ešte sa tak aj správajú a používajú rovnaké slovné spojenia.

A tak sa môže stať, že dieťa preberá nielen to dobré, ale aj to menej dobré. Veď ste hádam zažili aj vy, že vám ako malým rodičia niečo sľúbili a potom to nedodržali, však? Napríklad mamina povedala, že urobí palacinky a nakoniec z toho nič nebolo. Lebo nestíhala, pretože chýbali vajíčka, lebo už je neskoro, pretože … a takýchto „lebo a pretože“ je v živote kvantum. Pamätám si tiež, že aj pani učiteľka v škole nám sľúbila, že keď budeme zlí, dá nám písomku. Toľkokrát sme odvtedy boli zlí ako čerti a sľub zostal nenaplnený. Jednoducho – sľubovalo sa a neplnilo sa. Sľub palaciniek vedel uchlácholiť a potešiť, sľub písomky naopak dať do pozoru a urobiť nás aspoň na chvíľu dobrými. V oboch prípadoch tí dospelí dosiahli svoje.

A tak sme, úplne prirodzene, začali aj my sľubovať. Sľúbili sme rodičom, že už budeme dobrí. Po zlej známke sme zas sľúbili, že sa už začneme učiť…
Mnohí z nás sľubujú denne – pravdepodobne si to ani neuvedomujete, pretože ide o malé sľuby. A tie, aj keď sa neplnia, takmer nič sa nedeje. Možno by bolo lepšie, ak by sme ich nazvali dohodami. Sľúbime – dohodneme sa s kamoškou, že cez víkend vyrazíme do kina. Do víkendu je času ďaleko a stane sa, že to nakoniec musíme odvolať. Nevadí, veď víkendov ešte bude…

Ale čo v prípade, ak ide o veľké sľuby? S najväčšou vážnosťou snúbenci skladajú manželský sľub v kostole. Sľubujú, že si budú verní a že jeden druhého nikdy neopustia. Alebo ktorýkoľvek vysoko postavený politik (alebo sa ešte len ním chystá byť) sa postaví pred ľudí a sľubuje, že ak bude krajina pod jeho vedením, všetci sa budú mať lepšie a všetko bude farebnejšie. Či tiež, že sľúbite svojim rodičom, že sa o nich v starobe postaráte. Alebo partnerovi, že ho nikdy neopustíte a že ho budete milovať navždy.

Nepochybujem o tom, že mnohí to v danej chvíli myslia tak vážne, ako sa to len dá. Koľko poznáte skrachovaných manželstiev, politikov a partnerstiev, ktorí si sľubovali lásku až za hrob?

Čo tak namiesto sľubov radšej konať?

Nepresviedčať partnera slovami o láske, o tom, že bude navždy len on ten jediný a že si neviete po svojom boku predstaviť iného. Pre politikov by to mohlo platiť dvojnásobne – strčiť si mnohokrát tie populistické reči za klobúk a namiesto toho niečo vykonať. Jednoducho občas sľubujeme len tak do vetra – aby sme niekoho upokojili, aby sme získali pre seba nejaký prospech… a potom sa môže stať aj to, že keď raz budeme naozaj sľubovať, tak ten druhý mávne rukou a otočí sa na päte.

Dnes už neplatí, že čo sa sľúbi, to sa musí aj splniť. Ako by sa mohlo? Keď ani sľuby, ktoré sme dali sami sebe, častokrát neplníme…

Lu

Prečítajte si tiež: Vplyv nesplnených sľubov na partnerský vzťah

Facebook komentár
Lu Ladecká

Lu Ladecká

Som lojálna voči veciam, ktoré mám rada. Predtým než si ich obľúbim, podrobím ich dôkladnému prieskumu. Mám svoj štýl a ísť do hĺbky je jeho dôležitou súčasťou.