Bola raz jedna slobodná čajka. Lietala si v oblakoch, chytala mušky na obed, kúpala sa v spŕške letných dažďov a vyzerala ako mnohé iné vtáky.
No mala jeden zvyk, ktorý ju od ostatných odlišoval. Každý deň, keď sa jej v živote prihodilo niečo významné, zdvihla zo zeme kamienok. Každý deň si svoju zbierku kamienkov prezerala, smiala sa nad tými, ktoré jej pripomínali radostné zážitky a plakala nad tými, ktoré je pripomínali tie smutné.
Čajka brala kamienky všade zo sebou, či lietala, alebo kráčala po zemi, a nikdy na ne nezabúdala. Prešli roky a slobodná čajka mala nazbieraných množstvo kamienkov a stále sa o ne starala, dennodenne si pripomínala zážitky s nimi spojené. Lietať bolo pre ňu čoraz ťažšie, až jedného dňa vzlietnuť vôbec nedokázala.
Nakoniec čajka, ktorá bola tak slobodná, nebola schopná už ani kráčať po zemi a nevedela sa sama ani pohnúť. Už viac nebola schopná chytiť ani mušku a jedinú úľavu jej občas poskytol jemný dážď. No čajka statočne znášala všetky ťažkosti, a úzkostlivo strážila svoje spomienky.
Po čase umrela od únavy a smädu. Zostalo iba úbohé vrecúško bezcenných kamienkov, ktoré ju ostatným lietajúcim čajkám pripomínalo ešte dlhý čas.
Redakcia Ženy so štýlom