Každý deň robíme rozhodnutia, malé, veľké, významné, menej významné. Vieme ale dopredu odhadnúť, ako nám tieto rozhodnutia ovplyvnia život? A vieme rozlíšiť, ktoré sú naozaj malé, ktoré veľké, ktoré významné a ktoré menej významné?

Tu je jedno moje malé, možno veľké rozhodnutie zo včerajšieho dňa.
Mám otázku: „Kedy Vás naposledy pozval neznámy muž na kávu?“
Keby ste túto otázku položili mne, tak by som na ňu pred pár dňami odpovedala, že si už nepamätám. A dnes odpoviem: “Včera, včera ma pozval neznámy muž na kávu.” Bol upršaný sychravý deň a ja som bola okolnosťami prinútená navštíviť nemenované obchodné centrum. Nie som tá, ktorá sa nechá ovplyvňovať zlým počasím, a tak som si to v dobrej nálade, svižne, pretože som opäť naháňala čas, namierila k eskalátoru a tam sa to stalo. Tri schodíky nado mnou sa viezol muž, ktorý sa otočil smerom ku mne, usmial sa a nečakane ma pozval na kávu. Priznám sa, že ma prekvapil, ako už dlho nik, s poďakovaním a komentárom, že som už dlho takéto pozvanie nedostala, som kávu zdvorilo odmietla. Pozvanie napriek môjmu odmietnutiu prišlo opäť a ja hľadiac smerom hore, k tomu, čo pozýval, som mala zvláštny, príjemný pocit.
Toto pozvanie bolo iné, než aké sa mi diali v minulosti. Toto pozvanie bolo ľudské, teplé, bez očakávaní, bez postranných úmyslov.

Jazdu na eskalátore sme ukončili podaním si rúk a zaželaním si pekného dňa a ja ešte v tejto chvíli, keď píšem toto piatkové slovo premýšľam nad tým, kto bol ten muž, aký život žije a ako by chutila káva, ktorú som odmietla. Čo by mi tá káva priniesla? Odmietla som len tú kávu, alebo možno dobrého človeka?

Krásne dni a užívajte…

Vaša, tiež so štýlom, Katarína