Hovoriť s deťmi o sexualite? Alebo ich nechať, nech sa to naučia až v škole na hodine prírodovedy alebo nech ich poučia kamaráti?

Celkovo je pre mňa divné, keď je pre niekoho v dnešnom svete sexualita tabu. Toľko odhalených ženských a mužských tiel, to tu (asi) nikdy nebolo.

Na strednej škole sme boli všetko prevažne dievčatá a kde-tu sa našla hŕstka chlapcov. Obchodná akadémia, pochopiteľne. Jedna naša pani učiteľka (najnezabudnuteľnejšia z celej školy) hovorievala, že nestrpí na hodinách výstrihy, krátke sukničky ani nič podobné. Vraj či si neuvedomujeme, že tých chlapcov na škole a vôbec tam všade vonku, ženské telá prestávajú zaujímať, lebo z každého rohu na nich vykúka taký výstrih, také holé nohy, také gaťky … nech sa nečudujeme, že potom je stále viac mužov, ktorí nemajú o ženy záujem, pretože sú ženských tiel presýtení, a tak hľadajú niečo iné … dobre, toto bola taká malá vsuvka a vrátim sa k meritu veci.

Rozprávať sa o plodení, sexuálnom živote a o veciach s tým súvisiacich, nemusí byť pre niektorých ľahké. A už vôbec, ak to má byť debata na tieto témy s vlastnými deťmi. Keďže mám mladú a pokrokovú mamu, tá mi všetky dôležité veci vysvetlila skutočne včas. Menštruácia, ako deti vznikajú, ako prichádzajú na svet, aká nebezpečná je promiskuita, čo je to antikoncepcia. Dokonca ma donútila aj pozerať film Smrt stopařek (hlavná postava zoberie po ceste stopárky, znásilní ich a zavraždí), aby som pochopila, aké dôležité je byť opatrná a zodpovedná. Ako ľahko sa môže niečo zlé stať. Som tak veľmi vďačná za toto všetko, pretože nijaká moja kamoška takéto kompletné informácie v tej dobe nedostala. Mamy sa s nimi dokonca nerozprávali ani len o menštruácii. Predstavte si to zdesenie malého dievčaťa, keď zistí, že krváca a nejde to zastaviť. Keď mali moje kamarátky prvé sexuálne zážitky, ja som sa držala stranou. Dnes je to pre mňa úsmevné, ale dôvod vtedy bol prozaický  – mala som hrôzu z pohlavných chorôb.

Stala sa aj iná vtipná vec. Keď sme boli na návšteve, tak som samozrejme mala potrebu mojej kamarátke vysvetliť, že deti nenosí bocian a ani sa nerodia z bruška. Dodnes mám v očiach jej vyplašený výraz, keď som jej vysvetľovala, odkiaľ teda naozaj prichádzajú na svet. Čo vám poviem, jej rodičia boli trochu nahnevaní …

Ak by som raz mala deti a budú sa pýtať, poviem im všetko a nebudem klamať. Samozrejme, primerane ich veku. Ak by sa nepýtali, počkám na vhodný čas, zrejme podľa ich psychickej vyspelosti (lebo, neklamme si, každé dieťa je iné). Verím tomu, že o všetkých dôležitých veciach sa dozvedia včas a odo mňa, nie od kamošky na návšteve. A už vôbec nie v 7. ročníku na hodine prírodovedy, možno od pani učiteľky, ktorá sa pri tom bude červenať. Hovoriť o veciach, s ktorými sa skôr či neskôr stretne každý, sa mi zdá úplne normálne a prirodzené.

Lu

Prečítajte si tiež: Chcem, aby moje deti vyhrávali, ale naučím ich aj prehrávať