Chcem, aby moje deti vyhrávali, ale naučím ich aj prehrávať

Od maličkého mala sme vedení k súťaživosti a pretekaniu sa s ostatnými.

Veď si len spomeňte, ako vás rodičia motivovali k tomu, aby ste sa dobre učili, aby ste boli ešte lepší a ideálne, úplne najlepší. Najlepší v matike, najlepší v športe, najlepší z tých najlepších.

Pamätám si, ako niektorí moji spolužiaci boli odmeňovaní za jednotky a trestaní za zlé známky. Tí menej šikovní boli dokonca motivovaní 10 korunami za jednotku (a to určite tí, ktorí si pamätáte niekdajšiu hodnotu slovenskej koruny, mi dáte za pravdu, že to bolo dosť peňazí a malé dieťa mohlo smelo nabehnúť do potravín k regálu s cukrovinkami). Je pravdou, že im to veľmi nešlo a to asi tušili aj ich rodičia, a tiež vedeli, že veľa desaťkorunáčok im z peňaženky neubudne. Chcem tým povedať, že vo veku, keď ešte nič o živote nevieme, nám rodičia, učitelia a blízke osoby vštepujú, že je potrebné byť najlepší, je potrebné vyhrávať.

Asi nepoznám človeka, ktorý by sa tešil z prehry tak, ako z výhry. Je prirodzené, že keď hrajú dva tímy loptovú hru, každý tím chce prirodzene vyhrať nad tým druhým. Či už to má človek prirodzene v náture, alebo ho tomu naučili, je to v poriadku. Čo už je v poriadku menej, keď sa niekto zo svojej „prehry“ zrúti. Ako napríklad ja, keď som dostala na základnej škole prvú dvojku a preplakala som zvyšok vyučovania. Zrútil sa mi vtedy svet, pretože rok a pol som bola zvyknutá len na samé jednotky a asi som si myslela, že to tak bude navždy.
Na druhej strane mám pocit, že mnohí za vidinou víťazstva (bohatstva, úspechu, uznania … doplňte si sem čokoľvek) sú schopní a ochotní ísť mnohokrát „cez mŕtvoly“. Možno tomu hovoria aj vyššie ciele, neviem. Tá motivácia niečo dokázať – vyhrať mnohým prerastá cez ich (bývalé) hodnoty. Teda dúfam, že ich aspoň mali.

Budem chcieť, aby moje deti vyhrávali. Budem chcieť, aby sa mali tak krásne, ako sa to len bude dať. Ale zároveň ich naučím, aké je to aj prehrávať, pretože to je tiež nutná súčasť života. Všetko má svoj protipól – či už je nám známy alebo neznámy.

Bez tmy by sme ani svetlo nepoznali.

Lu

 

Prečítajte si tiež: Iba vzdelaní ľudia sú slobodní?

 

Facebook komentár
Lu Ladecká

Lu Ladecká

Som lojálna voči veciam, ktoré mám rada. Predtým než si ich obľúbim, podrobím ich dôkladnému prieskumu. Mám svoj štýl a ísť do hĺbky je jeho dôležitou súčasťou.