Pôvodne som sa chcela zamyslieť nad tým, aké je to byť ženou v období emancipácie. V dobe, keď sa ženy zrovnoprávňujú s mužmi, v čase, keď sú už dlhodobo rovnako kvalifikované a začínajú v rámci svojej kvalifikácie vyžadovať pre seba aj rovnaké práva, postavenie či ohodnotenie.
Pôvodne som sa nad týmto všetkým naozaj chcela zamyslieť…
Je pol ôsmej večer a tašky, ktoré som spolu s dieťaťom priviezla z veľkonočnej lyžovačky ( na ktorej bolo dieťa bez mamy, pretože mama cez sviatky aj pracovala) sú statočne už druhú hodinu v predsieni nevybalené a dnes zrejme ani nebudú. Našťastie nie je treba chystať večeru, máme blízko babinku a obaja sme najedení a spokojní. Dieťa vo svojej izbe na skype s kamarátom a ja – v tomto momente pracujúca mama – za počítačom.
Zatiaľ, čo mi prsty behajú po klávesnici, uvažujem, či som menej ženou ako tie, ktoré presne v tomto čase upratujú kuchyňu po večeri, ktorú sami navarili a o chvíľu budú čítať deťom rozprávku na dobrú noc. Či náhodou nie som menej ženská ako ženy, ktoré práve teraz preberajú so svojimi mužmi uplynulý deň a plánujú ten ďalší, spoločný, s mužskou oporou pre seba a svojich blízkych. Alebo menej ženská ako tie, ktoré sa práve teraz pred zrkadlom chystajú na malé večerné posedenie v bare či kaviarni, oblečenie príjemne zladené s doplnkami a farbou rúžu naznačujúce, že ich ženskosť dnes večer nemá ostať nepovšimnutá.
Viem, podľa trendových článkov na fejsbúku, či v ženských časopisoch by som sa tak vraj mala cítiť. Sukne takmer nenosím, vysoké opätky vnímam ako priame ohrozenie keď už nie na živote, tak určite aspoň na zdraví a môj make-up je roky rovnaký, čiže takmer žiadny. Nechodím na kurzy hormonálnej jógy a slovo tantra poznám len z knižiek. So svojou skrytou vnútornou bohyňou čakajúcou na objavenie som sa ešte ani vo sne nestretla, a moja najobľúbenejšia relaxačná poloha je sed na chrbte cválajúceho koňa.
Navyše s dieťaťom, ktoré bude za chvíľu vyššie ako ja, sme už niekoľko rokov viac–menej sebestační.
Je toto emancipácia? Toto má byť to ženami vysnívané a vybojované zrovnoprávnenie? A zároveň, čoraz ťažší boj o udržanie svojej ženskosti v tomto zrovnoprávnení?
Priznám sa, netuším, a je mi to v tejto chvíli jedno. Práve teraz robím to, čo ma baví a napĺňa, tak, ako to chcem sama. Mám svoju slobodu a nesiem zodpovednosť za všetky svoje dni. Keď mám večer všetko hotové, mám jednoducho dobrý pocit a vôbec nerozmýšľam nad tým, ako by za takúto prácu bol či nebol hodnotený muž. Alebo iná žena. Jednoducho som iba spokojná.
No … ak o sebe píšem v ženskom rode a na záchod nechodím po stojačky, možno to s tou mojou ženskosťou nebude až tak zlé. 🙂
Nel