Svätojánska noc, pojem svätojánskej noci nesie pečať akéhosi magického tajomna a nepoznaných prírodných síl. Človek prechádza vo svojom živote rôznymi obdobiami. Premýšľa o sebe, o svojich pocitoch, o situáciách, utieka sa k neviditeľným silám, prosí ich o pomoc, alebo im ďakuje. Bolo to tak vždy, v minulosti i dnes. Slnko, bez ktorého niet života, bez ktorého by neprežil človek, ani žiadny živý tvor. Odpradávna si ľudia ctili slnko ako zdroj života na Zemi a pozorovali ho. Sledovali jeho pohyb, jeho dva slnovraty. Slnovrat znamená návrat slnka. Zimný slnovrat, ktorý je pred Štedrým večerom a letný slnovrat, na sv. Jána. Hoci je letný slnovrat v čase, keď začína leto, slnko vlastne už odchádza a letné noci už nie sú také dlhé, ako boli do Jána. Bol sprevádzaný obradmi.
Podľa starých Slovanov končí jedno obdobie.
24.jún – Deň Jána – sv. Jána Krstiteľa. Svätojánska noc – je noc z 23. na 24. júna.
V túto noc má sila prírody väčšiu moc, objavuje sa nielen dobrá, ale i zlá sila. Spájajú sa duchovia ohňa (kult Slnka) a vody. Duchovia si práve v tomto období brali svoje obete. V strachu o svoj život ľudia vzdávali úctu duchom vzduchu, zeme i vody.
Duchovia vzduchu
Boli to najmä víly, ktoré sa vznášali a mali možnosť lietať. Na dvere domov i hospodárskych budov sa zastrkovali kytice z posvätných bylín.
Vodní duchovia
Patria sem hlavne vodníci a Rusalky. V túto noc by sa nemali rušiť kúpaním, pretože by si mohli vziať ľudské obete. V prastarých bájach sú práve Rusalky duše utopených.
Duchovia zeme
Sú to trpaslíci, obri a škriatkovia. V tomto posvätnom čase sprístupnili svoje skryté poklady a mnohí chtiví ľudia ich šli hľadať. Nasmeroval ich zázračný kvet papradia, ktorý sa nesmel trhať holými rukami. Beda tomu, kto si ich nabral veľa, do rána sa mu premenili na kamene. 
Svätojánske mušky, žiariace v túto noc boli posvätné. Spolu s lienkami (pánbožkovými kravičkami) predstavovali poslov bohov, či sudičiek. Šťastie mal mať človek, ktorý si chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Na oslavu živlu ohňa sa zapaľovali vatry, ktoré preskakovali mládenci, čím sa chceli zapáčiť mladým slobodným dievčatám. Zapálený oheň mal slnku vrátiť jeho slabnúcu silu a preskakovanie ohňa bol rituál očisty. Už v minulosti sa verilo, že kto vatru preskočí, očistí sa, a smrti sa ten rok báť nemusí. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov, nazbieraných na deviatich lúkach. Pri pohľade cez venček do ohňa, sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V tom čase ľudia jedli skromne, pili veľa vody, očisťovali si telo i ducha. Na papieriky si písali svoje zlé vlastnosti a tie hádzali do ohňa. Svoje tajné želania písali na papieriky a kamene a zahrabávali ich k stromom. Ešte aj dnes sa dodržujú tradície zakladania a preskakovania ohňov. Bylinám natrhaným v čase Svätojánskeho sviatku sa pripisovala zvlášť liečivá a magická moc a nazývali sa ,,svätojánskym korením”. Verilo sa v ich čarovnú moc, aj v to, že pred východom slnka každá ohlásila ľudskou rečou, akú chorobu lieči.
Svätojánskych bylín sa traduje v našich končinách veľa. Za zmienku však stoja hlavne dve. Krv svätého Jána – Ľubovník bodkovaný a Pás svätého Jána – Palina obyčajná. Ak rozdrvíte puky ľubovníka medzi prstami, hneď zistíte podľa farby, prečo je to krv sv. Jána. Ľubovník upokojuje, priaznivo pôsobí pri chorobách pečene a žlčníka, pri žalúdočných vredoch a pri chorobách močových ciest.
Druhá bylinka je Pás svätého Jána – Palina obyčajná, ktorú na Valašsku nazývajú aj ,,otcom bylín”. Má vraj v sebe silu za dvanástoro liekov. Varená vo víne, vraj dokázala postaviť na nohy každého maróda.
A ešte niečo pre krásu. Pre krásu si treba umyť tvár v svätojánskej rose. Ak chce žena dlho vyzerať mladá, má si dať do zrkadla rámu svoju fotografiu z mladosti. A vždy pri pohľade doňho, nech si samú seba predstaví vo veku, aký má na fotografii. Ak chceme spraviť niečo očistné, nemali by sme zabudnúť zapáliť si sviečku a prečítať modlitbu.

Vaša Iwka