Leto má svoje neodolateľné čaro. Slnko, teplo, dovolenky. Vo vzduchu je niečo omamné, uvoľňujúce a tak trochu lenivé. Som si istá, že každý má aspoň pár dôvodov, prečo leto milovať. A toto sú tie moje:

Je vonku svetlo už o štvrtej a ešte aj o deviatej večer a tým sa zdá deň dlhší než inokedy.

Vtáčí spev na svitaní je taký samozrejmý ako očakávanie slnečného rána každý deň.

Ranná rosa v tráve, ktorá nechladí, ale hladí.

Chodenie naboso, kde sa dá a kedy sa dá.

Radosť, keď vyjdem ráno von a nie je mi zima aj keď mám len tričko a krátke nohavice.

Sadnúť si bez veľkého rozmýšľania kdekoľvek na zem, na trávu, schodík, obrubník…

Modromodrá obloha bez jediného obláčiku.

Letné barančekovité oblaky lenivo plávajúce po oblohe.

Búrka. Letná búrka, rýchla a prekvapivo silná, ale vždy končiaca slnečnými lúčami.

Sedieť na okne a sledovať nočnú búrku, ako sa predvádza.

V noci ležať na tráve a pozerať na hviezdy.

Ráno vybehnúť v pyžame do našej malej záhradky a dať si všetko, čo práve dozrelo.

Chodiť každý večer si sadnúť niekam von, na kofolu, pivo, len preto, že je vonku fajn a je škoda sedieť doma.

Usmievať sa na svet, lebo je krásny deň.

Uvoľnenosť ľudí, lebo je teplo a leto.

Slnečné okuliare a pohľad na svet cez ne.

Biele oblečenie, biela košeľa, biele tričko, biele tenisky.

Večerné slnko, jeho teplá farba a nádherné svetlo.

Maličkosti leta.

Užite si krásny deň, len preto, lebo sa to dá…

V.