Marie Curie Sklodowská – ženský génius. Slávna a geniálna fyzička, objaviteľka rádioaktivity, nositeľka Nobelovej ceny.
Einstein o nej povedal, že je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú nepokazila sláva. Neobyčajná a skutočne výnimočná žena, ktorú zaujala krása vedeckého bádania. Rodáčka z Poľska, ktorá získala 2 Nobelové ceny, za výskum rádioaktivity a za objavenie rádia a polónia. Narodila sa ako piate dieťa hudobníčky a profesora matematiky 7.novembra 1867 vo Varšave. Otec bol na ňu hrdý.
Už po maturite ovládala päť jazykov. Bola neobyčajne nadaná a svojou inteligenciou prevyšovala väčšinu mužov. No v tom čase pre ženu vedecká kariéra bola nepredstaviteľná. Uvedomovala si svoje schopnosti a vedela, že bude ťažké nájsť si raz partnera. Istý čas pracovala ako učiteľka a v roku 1894 odišla za sestrou do Paríža.
Začala študovať fyziku a chémiu. Štúdium v Paríži nemala ľahké. Marie žila z ruky do úst. V podnájme, kde bývala bola zima, nekúrilo sa. V tom čase hľadala laboratórium k práci a stretla profesora fyziky Pierra Curieho, ktorý sa do nej zamiloval. Po roku sa vzali a mali spolu dve dcéry. Ich manželstvo bolo plné harmónie a vedeckej spolupráce. Máriu fascinovalo žiarenie uránovej rudy a energie, ktorá sa uvoľňuje z hmoty pri štiepení atómov. Svojim nadšením ,,nakazila“ aj svojho manžela. Nechali si priviezť niekoľkotonovú zásielku smolinca – odpadu z uránovej rudy z českých baní a začal sa ich niekoľkoročný výskum.
Curieovci zistili, že smolinec obsahuje veľké množstvo rádioaktívneho oxidu uránu, popálil síce Marii prsty, ale tie sa pomaly zahojili. A tak usúdila, že keď žiarenie môže bez škodlivých následkov ničiť zdravé bunky, mohlo by sa použiť aj na zničenie zhubných buniek. Marie drela, miešala veľké kotly so smolincom a udržiavala pod nimi vo dne aj v noci oheň. Celé štyri roky rozpúšťala a filtrovala uránový odpad. Až v roku 1898 prišiel prvý úspech. Z rudy sa im podarilo získať desatinu gramu neznámeho prvku, vydávajúceho žiarenie, rádia tzv. lúč. Všetko za pomoci prístrojov, ktoré by dnes boli primitívne. Maria verila, že tento čierny nerast obsahuje nový dynamický prvok, ktorého lúče by mohli ničiť choré ľudské tkanivá.
Polónium (nazvaný podľa objaviteľkinej rodnej krajiny) je ďalším objavom, ktorý prišiel krátko na to. V roku 1903 si manželia od štokholmskej akadémie prevzali Nobelovu cenu. Objavenie rádia sa zdalo ako požehnanie pre ľudstvo, žiarenie, ktoré rádium produkuje, totiž ničí rakovinové bunky. Manželia Currieovci si však nepožiadali o patentovanie svojho objavu, ktorý by ich urobil bohatými, ale ponúkli ho verejnosti. Vedeli, že nukleárna fyzika môže priniesť aj svoje negatíva.
Pierre Curie skúšal účinky rádioaktivity na ľudský organizmus na vlastnom tele. Potom prišiel osudný deň 9.apríl 1906, keď ho na ulici zamysleného zrazil povoz. Zomiera a Marie sa od žiaľu uzatvára do seba. Ešte viac sa ponára do práce.
Časť záznamov z jej denníka adresovaná manželovi Pierrovi:
,,Pracujem každý deň v laboratóriu, nič viac nemôžem robiť. Tam mi je lepšie než hocikde inde. Neviem, či by mi mohlo niečo osobne urobiť radosť, azda len vedecká práca. Ani to nie, lebo keby som mala úspech, nevedela by som zniesť, že ty o tom nevieš.”
Onedlho Marie získava druhú Nobelovu cenu za získanie rádia z kovu. Začala organizovať poľné röntgenologické a rádiové vyšetrovacie stanice pre poľné vojenské nemocnice, vďaka ktorým vyšetrili vyše 3milióny zranených vojakov.
Marie Curie pomaly chorľavie. Uvedomuje si, že by mala poľaviť v práci. Ochorie chorobou vyvolanou rádioaktívnym žiarením a vo veku 67 rokov 4.júla 1934 zomiera v Savoy vo Francúzsku.

,,Moja mamula bola jedinečnou výnimkou na svete.“ Povedala o svojej matke Eva Curie.

O Marie Curie Sklodowskej:
Ušľachtilá žena ľudskej histórie, ktorá získala Nobelovú cenu za fyziku (1903), za chémiu (1911) a veľa vedeckých ocenení i čestných doktorátov. Ako prvá žena v histórii urobila prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny, kde promovala ako najlepšia študentka.

Vaša Iwka

http://encyklopedia.sme.sk/c/893882/sklodowska-marie-curie.html