Socialistický výmysel?
Pohľad do minulosti na tento sviatok pôsobí komicky. Predstavte si, ako v minulom režime 8.marca ženy v práci nastúpili a súdruhovia im predviedli symbolický príhovor. Zavinšovali im tradičným darčekom klinčekom (karafiát) a k tomu dostali bonboniéru, utierky, nepotrebný obrus či kuchynské doplnky. Darčekmi im bolo dané najavo, že ich miesto je v kuchyni.
K tomu ešte malé občerstvenie chlebíčky s vlašským šalátom, jeden zákusok a možno trochu vína. Tým sa to pre ženy končilo. O šiestej odchod domov, aby stihli všetky svoje klasické ženské povinnosti, ako deti, varenie či domáce práce. No a potom čakať na neskorý príchod manžela, ktorý viac či menej ,,pod parou“ prišiel so zvädnutou kytičkou v rukách. Áno povedzme si, bol to sviatok symbolického opíjania mužov a bujarých zábav. No asi najviac pozornosti sa ušlo súdružkám učiteľkám, ktoré šli domov obdarované kyticami kvetov a papierových srdiečok.
Už v minulom režime ale málokto vedel históriu tohto sviatku. Vznikol pred viac ako 100 rokmi na počesť štrajku 40 000 amerických krajčírok, ktoré bojovali za vyššie platy, lepšie pracovné podmienky a zrušenie 10 hodinového pracovného času. (Uzákonený bol 8.3. na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani v roku 1910.) Ani zvyšok sveta nezaostával a v 17-tich štátoch sa stal sviatok medzinárodný. U nás sa oslavoval ešte pred I. svetovou vojnou. Počas vojny zanikol a až od roku 1948 bol podporovaný vládou. Po prevrate v novembri 1989 sa sviatok stal znevažovaný a dostal sa na ,,čiernu listinu.” Nahradil ho americký Deň matiek. Postupom času si však opäť nachádza cestu späť.

Je dôležité prejaviť úctu ženám a hlavne v dobe, kedy sa už ,,úcty“ vytrácajú.

Či už oslavujete alebo nie, je to príležitosť dať najavo žene, matke, sestre, priateľke svoje sympatie, lásku či poďakovanie. Ak k tomu pridáte jarný kvietok, radosť bude zaručená. Pretože ženy robia svet krajším.

A čo my ženy so štýlom?
Ja by som prijala kvetinku či inú pozornosť od muža aj každý deň :).

Vaša Iwka