Keď zima navštívi dušu ženy, ona sa vtedy dotýka hlboko svojho vnútra. Svojich najhlbších miest. Odmieta vtedy všetky spojenia, ktoré neprinášajú teplo a výživu, odmieta všetky argumenty, ktoré ju vyzývajú ostať angažovaná a vždyprítomná pre ostatných.
Zima pre dušu ženy je ako 9 mesiacov tehotenstva pre jej dieťa. Nie je to odpočinok. Je to čas a tmavý láskavý priestor pre vznik niečoho nového.
V zime žena tvorí potichu a sama. Vo svojom vnútri tvorí nový vesmír, staré vzorce necháva zmrznúť naveky, s láskou pod sneh pochová všetko, čo nemôže byť oživené a potajme vyživuje všetko to, čo v nej potrebuje prospievať a rásť.
V zime žena vyzerá, akoby spala. Akoby tu z polovice nebola. Robí málo krokov a hovorí málo slov. No jej vnútro je plné života, života tak osobného, že vtedy nepotrebuje nikoho k tomu, aby ho žila.
V zime duša ženy bdie aj v noci a stráži každý náznak života. Svojím teplom objíma semienka všetkých svojich budúcich životov, aby ich nezničil mráz, a spolu s nimi trpezlivo čaká na slnko a svetlo. Svojou pozornosťou vštepuje týmto semienkam tvar, do ktorého sa rozvinú, keď príde čas. Svojim naladením im predpovedá farbu a vôňu. A svojou trpezlivosťou im dáva pocit bezpečia, že sú tu správne, a že všetko má svoj čas.
V zime žena chráni vo svojej duši všetko, čo potrebuje byť zachránené. Je reštaurátorkou minulých skúseností a skrytou nositeľkou sily. Prezimováva pravdu a zmrazí všetko, čo nie je skutočné.
Keď sa v zime pozriete žene do očí, uvidíte v nich budúcnosť.
Nel
Prečítajte si tiež: „Ako sa starať o pleť v zime“