Kristína, švédska kráľovná a výstredná panovníčka. Malá, podobajúca sa na muža patrila k najvzdelanejším ženám svojej doby.

Keď sa narodila, matka zažila šok…

Dcéra švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa, Kristína, sa narodila 18. decembra 1626 v Štokholme, ako posledné a jediné žijúce dieťa.
Kristína bola malá vzrastom a výstredná povahou. Je opisovaná ako štíhla, drobná asi 150 cm vysoká žena, s výrazne hlbokým hlasom. Nosila len nízku obuv, čím ešte zdôrazňovala nízky vzrast a navyše mala následkom úrazu v detstve deformovaný trup, čo jej spôsobilo vychýlené rameno.

Už keď sa Kristína narodila, nebolo všetko tak, ako má byť. Rodičom sa rodili mŕtve deti a túžili konečne po zdravom dieťati, hlavne synovi. Po jej narodení sa z kráľovského zámku ozývali delové salvy, oznamujúce narodenie princa a následníka trónu. Ale o pár hodín zistili, že je to inak.

Bábätko vraj po narodení malo neobyčajne hrubý hlas a telo pokryté tmavými chlpmi

Všetci si mysleli, že je to chlapec, pretože dieťa malo výrazné pohlavné orgány, pripomínajúce penis. Až o niečo neskôr zistili, že je to inak. Kráľ prijal pravdu celkom pokojne, tešil sa dieťaťu. Ale matka dostala neutíchajúci hysterický záchvat. Ovplyvnilo to aj jej neskorší vzťah k dcére. Svoje jediné dieťa nenávidela.
Kristína nemala ani šesť rokov, keď jej milovaný otec padol v boji a ona sa stala podľa dekrétu zvolenou kráľovnou.

„Bola som malé dieťa a nedokázala som rozlišovať medzi svojím nešťastím a šťastím. Na jednej strane som prišla o milovaného otca, na druhej strane bolo okolo mňa zrazu veľa ľudí, ktorí mi blahoželali a bozkávali ruku. Bola som smutná a nadšená zároveň…“ napísala po mnohých rokoch.

Žiaľ za otcom ešte znásobovalo správanie jej matky. Tá sa so smrťou muža nedokázala vyrovnať, a keď priniesli rakvu s jeho telom, dala si ju uložiť do spálne. Až po takmer dvoch rokoch súhlasila, aby telesné pozostatky panovníka pochovali. Neskôr zase trvala na tom, aby v jej komnate zahalenej čiernymi závesmi a zatemnenými oknami, bola s ňou aj dcéra. Kristína sa tak dostávala von iba na vyučovanie. Možno aj preto sa tak rada vzdelávala. Mala mimoriadne nadanie a učila sa veľmi rýchlo. Už ako dvanásťročná hovorila grécky, latinsky, francúzsky, nemecky, holandsky, španielsky a taliansky. Zbožňovala matematiku, filozofiu, dejepis a náboženstvo. Učila sa jazdiť na koni, loviť, šermovať a strieľať.

Údajne spávala len tri hodiny, napriek tomu bola stále veľmi čulá

Mladá žena si ale na svoj zovňajšok vôbec nepotrpela. Nosila mužské topánky a na muža sa aj podobala. Pre zranenie z detstva krívala a vraj aj trochu zarastala. Po smrti otca sa stala švédskou kráľovnou a keďže nebola plnoletá, vládol za ňu zatiaľ snem, ktorý sa staral aj o jej výchovu. Nadané dievča sa rýchlo učilo umeniu vládnuť.

Ako osemnásťročná sa konečne mohla ujať panovníckych povinností. O všetkom chcela rozhodovať sama, bola tvrdohlavá a míňala veľa peňazí. Založila univerzitu a na dvor pozývala mnohých učencov a filozofov. Jedným z nich bol aj francúzsky filozof Descartes. Stretávala sa s ním každý deň už ráno o piatej. Slávny mysliteľ ale také vysoké pracovné nasadenie nevydržal. Mal chatrné zdravie, ktorému neprospela ani severská klíma a po štyroch mesiacoch napokon skonal.

V túžbe po vzdelaní a kultúre si Kristína neviedla vždy čestne. Na sklonku tridsaťročnej vojny, pred uzavretím prímeria, vyslala svoje jednotky do Prahy, aby jej priviezli cenné umelecké zbierky cisára Rudolfa II. Išlo asi o päťsto obrazov od Leonarda, Raffaela, Tiziana, Michelangela, Boscha a ďalších slávnych maliarov, desiatky sôch, plné debny zlata a diamantov a v neposlednom rade tisícky kníh, medzi ktorými nechýbala slávna Diablova biblia. Takto získala vzácnu korisť, z ktorej väčšina je vo Švédsku dodnes. S postupujúcim vekom jej okolie a najmä štátna rada dávali najavo, že by sa mala vydať.

Kristínu však muži priťahovali skôr po stránke duchovnej

Mohla sa s nimi rozprávať na intelektuálne vyššej úrovni. Napokon Kristína vyhlásila, že vydávať sa v žiadnom prípade nemieni. Jej plány súviseli s jej náklonnosťou ku katolíckej viere, ktorá ju uchvátila. Bola presvedčená, že je bránou k umeniu a vede. Vo Švédsku bol vtedy štátnym náboženstvom protestantizmus a prestup ku katolíkom sa trestal smrťou.

Kráľovná to však vyriešila po svojom. Zaistila si nástupcu, svojho bratanca Karola Gustáva a v júni 1654 abdikovala a opustila rodné Švédsko. A tiež protestantskú vieru. Odišla pod falošným menom, s ostrihanými vlasmi, prezlečená za muža. Na katolícku vieru konvertovala najskôr tajne v Bruseli a potom verejne v Insbrucku. Odtiaľ už viedla jej cesta k pápežovi, ktorý ju už netrpezlivo očakával, ako novú katolíčku.

Do Ríma prišla Kristína na Vianoce 1655 na bielom koni a v zlatom sedle. V uliciach zneli čestné salvy a vítali ju tisíce ľudí. Dostalo sa jej pocty, akej sa dovtedy nedostalo žiadnej žene. S pápežom si smela zasadnúť pri večeri k jednému stolu. Ale Kristína bola aj naďalej svojská a rebelujúca. Do kostola nechodila, porušovala pravidlá správania i obliekania. Naďalej sa angažovala politicky a kultúrne. Túžila sa stať neapolskou kráľovnou. Podporu chcela získať vo Francúzsku, kde ju prijal Ľudovít XIV., ktorý obdivoval jej vzdelanie. Ponúkol jej na užívanie zámok vo Fontainebleau. Došlo tam však k tragédii.

Kristína mala v tom čase milenca a keď prišla na to, že ju podvádza, dala ho na zámku údajne zavraždiť

Keď sa o tom dozvedel Ľudovít XIV., odkázal jej, aby navždy opustila Francúzsko. Napokon sa natrvalo usadila v Ríme. Venovala sa tu literatúre, písaniu autobiografie a usporadúvala okázalé slávnosti. Svojimi znalosťami si získala úctu celej Európy. Sužovaná chorobami zomrela v spánku 19. apríla 1689.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Markéta Tirolská, zvaná ,,Pyskatá“, sa vydala z donútenia už v dvanástich rokoch

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Krist%C3%ADna_I.