V poslednej dobe mi dni unikajú pomedzi prsty. Otvorím v pondelok ráno oči a len čo si uvedomím čas obeda, je tu streda. Naozaj mi dni utekajú a ja ani neviem kam. Asi je to tým, že som momentálne zavalená prácou a hrabem sa v kilách papierov. Popri tom skúšam stíhať chod domácnosti a popravde nedarí sa mi to k dokonalosti.

Na sociálnych sieťach a v rôznych reštauračných reťazcoch ponúkajú Valentínske večere pre dvoch. Volajú zaľúbených a tých čo sa milujú na slávnostnú večeru, okorenenú láskou, doplnenú vychyteným dezertom a zapitú lahodným mokom. Vždy keď čítam tieto ponuky, potichu sa pousmejem. Rozmýšľam nad tým, či vážne tento “sviatok” zaľúbených niekto tak americky prežíva. Či vážne reštaurácie zaplnia svoje stoly práve v tento deň.

Ja si myslím, že som racionálny človek, a keď mám chuť na lásku je mi jedno či je 14. február alebo piatok trinásteho. Keď mám pri sebe človeka, ktorého naozaj ľúbim úplne mi je jedno či je piatok, a či nedeľa.

Ale na druhej stránke, keď to niekto tak cíti, nech to tak robí.

Občas premýšľam ako by bolo krásne každodenne žiť vo svete plnom lásky. Vo svete kde by zaľúbených bolo všade. Z každého by vyžarovala nádherná aura plná lásky a optimizmu. Pretože ako sa vraví, s láskou je všetko ľahšie, s láskou je všetko jednoduchšie.

14. február. Deň ako každý iný? Alebo deň, ktorý je niečím výnimočný?

Mám priateľku, ktorá sa v tento deň narodila. A napriek všetkému, čo si prežila mám pocit, že je narodená pod šťastnou hviezdou. Druhá priateľka sa v tento deň vydávala. Žije krásny manželský život, ktorý by jej mnohí mohli závidieť. Ďalšia v tento deň rodila, a preto to bolo ten najkrajší deň v jej živote.

 

14. február deň ako každý iný, ale predsa pre každého môže byť niečim výnimočný. A či ho prežijete v dvojici spolu s láskou, alebo v práci, je len na vás, ako sa k nemu postavíte. Ja Valentína neoslavujem, pretože lásku mám pri sebe každý deň 🙂