Narodilo sa ľudské srdce. Maličké, krehké, čisté ako krištáľová voda horských potôčikov trpezlivo rástlo, silnelo pre deň, kedy  bude môcť otvoriť svetu svoje dvere dokorán.

Ten deň napokon nadišiel a ľudské srdce sa otvorilo. Otvorilo sa všetkému a všetkým, bez rozdielu. Kvety a vtáčiky prichádzali poctiť srdce svojou vôňou a spevom, zvieratá v ňom zanechávali stopy svojej sily a jedinečnosti. Stromy a  lúky prehovárali k srdcu veľkosťou a ono si uvedomovalo svoju nekonečnosť.

A ľudia… ľudia prichádzali a odchádzali, aby v srdci zanechali svoj nezmazateľný odkaz a niektorí v ňom ostali navždy. Tí odchádzajúci si so sebou brali kúsok srdca na pamiatku, nič netušiac o bolesti, ktorú prinesú.

Odvtedy sa človek pre lásku občas trápi.  A bude sa trápiť do chvíle, kým neporozumie, že dvere, ktoré srdce pre neho otvorilo dokorán, nikdy nedokáže za sebou celkom zatvoriť.

 

S láskou Nel