Rozprávka o ľudskom srdci

Narodilo sa ľudské srdce. Maličké, krehké, čisté ako krištáľová voda horských potôčikov trpezlivo rástlo, silnelo pre deň, kedy  bude môcť otvoriť svetu svoje dvere dokorán.

Ten deň napokon nadišiel a ľudské srdce sa otvorilo. Otvorilo sa všetkému a všetkým, bez rozdielu. Kvety a vtáčiky prichádzali poctiť srdce svojou vôňou a spevom, zvieratá v ňom zanechávali stopy svojej sily a jedinečnosti. Stromy a  lúky prehovárali k srdcu veľkosťou a ono si uvedomovalo svoju nekonečnosť.

A ľudia… ľudia prichádzali a odchádzali, aby v srdci zanechali svoj nezmazateľný odkaz a niektorí v ňom ostali navždy. Tí odchádzajúci si so sebou brali kúsok srdca na pamiatku, nič netušiac o bolesti, ktorú prinesú.

Odvtedy sa človek pre lásku občas trápi.  A bude sa trápiť do chvíle, kým neporozumie, že dvere, ktoré srdce pre neho otvorilo dokorán, nikdy nedokáže za sebou celkom zatvoriť.

 

S láskou Nel

 

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.