Priznávam sa, že keď som sa prvýkrát dozvedela o príbehu o Adamovi a Eve, tak ma trochu rozosmial. Smiala som sa vo vnútri hlavne časti, že Eva bola vytvorená z rebra Adamovho. Snažila som sa nad tým hlbšie zamyslieť, ale nikdy som nevymyslela nič zaujímavé. Stále som skončila len v mojím prvotným vnútorným úsmevom.

Priznávam sa, že keď som počula prvýkrát príbeh o tom, že žena je krkom a muž hlavou a že žena ako krk tou hlavou hýbe, tak ako potrebuje, tak som sa tiež vnútorne usmievala.

Obidva príbehy mi pripomínali dva frustrované tábory, ktoré sú neustále v konflikte a strete.

Žena asi leží mužovi v žalúdku tak hlboko, až má potrebu jej hovoriť, že je len malou časťou jeho veľkosti a žena tak často myslí na muža, že z neho urobí hlavu na krku, ktorý ovláda.

Mala som asi šťastie vo svojom detstve, že tento obraz som nikdy nevidela. Ak ho vidím v predstavení biblických alebo iných príbehoch teraz v dospelosti, tak sa zamýšľam. Ako takto mohli muži a ženy vydržať spolu tak dlho?

Priznávam sa, že mi dlhšie trvalo, že jediné, čo potrebujem ako žena vedieť o mužovi je, že sa s ním potrebujem naučiť vychádzať. Je to iné pohlavie s inými nastaveniami, tradíciou a genetickým kódom. Môžem sa vôbec o takom odlišnom druhu niečo relevantné dozvedieť? 🙂

Ak sa ako žena vydám na cestu poznávania muža, pochopenia jeho silných aj slabých stránok s tým, že s ním chcem vychádzať a nie s ním krútiť alebo manipulovať, môže sa mi otvoriť cesta k samej sebe.

Na takúto cestu som sa s radosťou pred časom vydala…