Popolcová streda 

Obdobie veľkonočného pôstu sa začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda. Dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Tento sviatok je pohyblivý a tento rok pripadne na stredu 1. marca.

Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí. Týmto dňom sa začal pôst. Bol to čas, kedy bolo už zjedené mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek. Jedli sa už zväčša kaše, strukoviny, kyslá kapusta či múčne jedlá. Pili sa bylinkové čaje. Organizmus sa tak prečistil, oddýchol si pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového cyklu.

Pôst mal pomôcť nájsť človeku cestu k duchovným hodnotám. Človek sa má pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov, na Veľkú Noc, na sviatok spojený so vzkriesením Ježiša. V tento deň sa chodilo do kostola na popolec. Odtiaľ je aj názov ,,Popolcová streda”. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle tradícií kajúci odev, ktorý bol v smútočných farbách. Na hlavu si sypali popol.

Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Popol musí pochádzať z ratolestí, posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku. Dodnes je zvykom hovoriť, že keď človek urobí chybu, že si ,,sype popol na hlavu”, aby tak napravil, čo spôsobil, či pokazil a vyprosil si od Boha odpustenie.

A čo chystali v tento deň ženy v kuchyni?

Podľa starého zvyku pozostávala Popolcová streda z nejakej pôstnej polievky, napríklad to bola kyslá mliečna polievka. Robili sa aj múčne jedlá, války, čiže šúľance. Zbožnejšie ženy jedávali až večer, aj to len niečo malé, na zahnanie hladu.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Koľko skutočných priateľov ostalo vám?

 

Foto:/http://www.skmbrussels.be/popolcova-streda-2016/