Nielen o šestonedelí s Luciou Nicholsonovou

Ako prežíva šestonedelie? Čo robí preto, aby sa jej telo zregenerovalo? Ako bojuje s tým, keď sa jej iní ľudia snažia vnútiť svoje vzorce správania sa? Kedy ju opäť uvidíme v parlamente?
Aj na tieto otázky mi odpovedala podpredsedníčka Národnej rady SR Lucia Nicholsonová.

Exkluzívne pre Ženy so štýlom o období šestonedelia s najvyššie postavenou ženou v štáte, Luciou Nicholsonovou.

1. Nedávno ste porodili svoje tretie dieťa. Cítite rozdiely v prežívaní týchto vzácnych dní?

Určite nie v radosti, tá bola rovnaká pri všetkých troch. Myslím, že na to sa nedá zvyknúť, keď sa vám narodí dieťa, zakaždým je to neopakovateľný zážitok a neopakovateľný pocit, lebo samo o sebe je to zázrak. Pri Kubkovi však cítim vďaku za to, že mi v 39-tich rokoch bolo umožnené donosiť a porodiť zdravé dieťa. Po tom, ako som minulý rok vo vysokom štádiu tehotenstva potratila, dnes už viem, že to nie je samozrejmosť. Dovtedy som mala pocit, že takéto tragédie sa stávajú iným, a pri starších deťoch mi ani len nenapadlo, že by sa tehotenstvo mohlo skončiť inak ako šťastne. Inak si Kubka užívam presne tak, ako som si užívala Dominika a Lilly, možno ešte o trochu viac, lebo už viem, ako rýchlo sa z novorodenca stane tínedžer.

2. Niektoré matky počas šestonedelia majú tzv. Baby-blues, slzavý stav. Ja sama som tento stav zažila v trvaní približne dvoch hodín, po narodení mojej druhej dcérky. Zažili ste i Vy slzavý stav?

Áno, zažila, po návrate z pôrodnice. Ale neviem, či to mám pripísať baby-blues, alebo reakciám niektorých ľudí na sociálnych sieťach. Skôr sa prikláňam k tomu druhému, lebo takú zatrpknutosť a nenávisť ako reakciu na to, že som aj keď nie dobrovoľne nastúpila do práce a hodinu som viedla schôdzu NR SR, som nečakala. A možno to bola kombinácia, neviem. Celkom isto to však bolo bolestivé a smutné poznanie.

3. Čo robíte počas šestonedelia, aby sa Vaše telo čo najrýchlejšie zregenerovalo?

Nič. Čo najviac sa hýbem, chodím s malým na prechádzky, nosím ho v šatke a snažím sa užívať posledné lúče slnka. Moje telo regeneruje veľmi rýchlo, po pôrodoch, po sekcii, aj po pádoch z bicykla. Mám posunutý stupeň citlivosti na bolesť, aj pôrody – kontrakcie som znášala veľmi dobre, takže nemám pocit, že by moje telo potrebovalo nejako extra oddych. Už po pár hodinách po sekcii /v spinálke/ som bola na nohách a mala pri sebe malého. To mi urobilo dobre, keď som pozerala na Kubka, necítila som žiadnu bolesť.

4. Každá z nás má v sebe múdrosť, ktorou by sa mala nechať viesť v každej situácii, šestonedelie nevynímajúc. Ako bojujete s tým, keď sa Vám iní ľudia snažia vnútiť vlastnú múdrosť, keď sa Vám snažia vnútiť svoj vzorec správania sa?

Neviem, ako sa s tým dá bojovať. Ja si komentáre ľudí čítam, bolo to veľmi smutné čítanie. Ale po pár dňoch, s výraznou podporou manžela, som si povedala, že tí ľudia o mne ako o matke nič nevedia. Len ja a moji najbližší vedia, že mám doma tri spokojné a šťastné deti – 17 ročného Dominka, 8 ročnú Lilly a pár týždňového Kubka. Len oni mi môžu byť sudcami, aká som bola a aká som matka. Nie dav, nie voliči, ani tí, ktorí ma nevolili. Tí majú právo súdiť len moju prácu, moje návrhy zákonov, moje vystúpenia v pléne, na verejnosti. Milujem svoje deti a ich spokojnosť je pre mňa jediným testom, či som ako matka obstála.

Vo všeobecnosti má slovenská spoločnosť jedno špecifikum, väčšina ľudí na Slovensku neuznáva žiadnu formu inakosti, ani slobodné rozhodnutia iných, pokiaľ sú iné ako mainstream – súdime, posudzujeme, hodnotíme, odsudzujeme bez toho, aby sme o tom druhom niečo vedeli. Žila som v Kanade a na Kostarike, tam také niečo medzi ľuďmi neexistuje – pokiaľ slobodná voľba druhého nezasahuje do slobody niekoho iného, ľudia nič neriešia, nekritizujú, rešpektujú. My sa permanentne staráme do druhých a nie vždy sa vieme postarať sami o seba alebo upratať si pred vlastným prahom. Je obzvlášť smutné, ak hodnotíme niekoho ako rodiča, a pritom sa dotýkame tak intímneho zákutia, ako je jeho niekoľkodňový novorodenec.

5. Kedy sa plánujete vrátiť späť do parlamentu, aby tam prúdilo viac ženskej energie? No, nielen to…

Vraciam sa už na októbrovú schôdzu. Práve dnes som poslala list predsedovi parlamentu a jeho podpredsedom, v ktorom oznamujem, že so mnou môžu rátať v rozpise služieb, pričom ich prosím, aby prihliadali na môj výber časov. S Kubkom už máme aký taký stereotyp, od 10-tej sme vonku a potom popoludní, tak som tomu prispôsobila služby. Plánujem viesť schôdze hodinu doobeda, hodinu popoludní a zvyšok schôdze sledovať z kancelárie, kde budem aj s Kubkom. Tam si budem písať vystúpenia, plánovať návrhy zákonov a podobne. Počas toho, keď budem viesť schôdze alebo budem mať vystúpenie v pléne, bude s Kubkom manžel, pôjdu na prechádzku.

 

Milé ženy so štýlom, verím, že vás tento rozhovor potešil tak ako mňa. 🙂
Je to krásny rozhovor, nasiaknutý materinskou láskou, plný múdrostí, skúseností, ktorým my ženy rozumieme. 

Prajem nám všetkým krásne dni a užívajte…

Vaša, tiež so štýlom, Katarína

 

Foto:/album Lucii Nicholsonovej (FB)

Facebook komentár
Katarína Mikle

Katarína Mikle

redaktor

Som zakladateľka komunity Ženy so štýlom. Verím, že ženy majú obrovskú silu a potenciál. A ak sa spojíme, vytvoríme osobné a pracovné priateľstvá, dokážeme zmeniť spoločnosť.