Aj vypnúť (sa) treba vedieť.

Pracovné nároky a tempo sú dnes vysoké, dalo by sa povedať, že v dnešnej emancipovanej dobe sa my ženy v práci hravo dokážeme vyrovnať mužom. Lenže – za akú cenu?

Tiež patrím k tým, ktoré si donedávna mysleli, že ak sa prestanú zaujímať a snažiť o výsledky, svet sa prestane točiť a veci nebudú fungovať. Príčinu našej zameranosti na výsledky a výkon dnes rozoberať nebudem, je to silná téma a zaslúži si plnú pozornosť.  Najmä, ak sa dotýka nás žien.

„Žijeme v dobe, v ktorej nás možno vďaka technológiám dostihnúť kedykoľvek a kdekoľvek,“ hovorí psychológ Martin Miler a vysvetľuje:

„Je to svojím spôsobom výhoda, ale na druhej strane aj veľký problém.

Prirodzene to vzbudzuje očakávania, že ak má niekto mobilný telefón a internet, tak by mal vybaviť každú správu či mail a je úplne jedno, že má aktuálne dovolenku a je na druhom konci zemegule.

Ešte sme si nevybudovali etiketu v rámci používania týchto vecí a tým sa zahlcujeme prácou aj v čase svojho osobného voľna.“

Bohužiaľ môžem len súhlasiť. Pracovný a voľný čas zabúdame odeliť. Možno budete namietať, že nad vami stojí náročný šéf či šéfka, a nevyhovieť požiadavkám by znamenalo prísť o prácu. Ale čo ak je to tak, že naši nadriadení iba využívajú to, čo im my samé ponúkame? Ak potrebujeme byť nenahraditeľné, je viac než zrejmé, že nebudú mať potrebu našu prácu presunúť dočasne na niekoho iného.

Pár dní na relax nestačí. Ľudskému mozgu to trvá, kým “prepne” do dovolenkového módu.  Zaberie mu to asi 5-6 dní. To znamená, že deň-dva k víkendu alebo týždeň dovolenky je naozaj málo. Prvých pár dní aj tak podvedome preberáme v hlave pracovné záležitosti a kým sa naladíme na dovolenkové prostredie a začneme si naplno užívať oddych, je tu čas návratu domov či do práce a z našej krátkej pracovnej pauzy sa vraciame paradoxne ešte viac unavené a s pocitom, že sme zas niečo nestihli.

Lenže ako vypnúť v sebe hlas “tej výkonnej a zodpovednej”?  Ako sa dá prestať myslieť na prácu a na to, čo má byť urobené?

Pomôže, ak si pred odchodom na dovolenku prejdeme svoje úlohy a povinnosti jednu po druhej, čo môžeme, dočasne uzavrieme, s klientom či s nadriadeným dohodneme spôsob, akým budú pracovné veci bežať počas našej neprítomnosti. Veľmi nápomocné môže byť, keď si túto dohodu následne potvrdíme napríklad v mailovej komunikácii, aby sme sa uistili, že sme si porozumeli správne.

Ideálna dovolenka by mala mať aspoň dva týždne. Pre tie z nás, ktoré pracujeme najmä mentálne nie je na škodu oddych fyzicky aktívnejší. Pokiaľ sa v práci “nabeháme”, ležanie, slnenie či čítanie zaujímavej knihy pri krbe, kým ostatní lyžujú môže byť to pravé orechové.

Všeobecný návod, ako si oddýchnuť, našťastie neexistuje. Kľúčom je naše telo, ktoré nám povie, čo potrebuje. A práve v čase, keď zmĺkne hlava a telefón prestane zvoniť, môžme hlas nášho tela počuť najzreteľnejšie.

Na záver mám pre vás dobrú správu. Toto nie je teória. Pretože mne sa to po deviatich! rokoch podarilo 🙂

Takže milé žienky… stačí sa len nadýchnuť… a urobiť to. Urobiť konečne krok aj pre seba.

Z mojej skúsenosti je návrat k pracovným povinnostiam radostný.

 

S láskou Nel

 

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.