Prečo sa volá Biela sobota?

Svoj názov deň zrejme získala podľa bieleho rúcha novo krstených pri veľkonočnej vigílii. Biela sobota sa vyznačuje smútočným tichom a cirkevným rozjímaním o utrpení a smrti Ježiša. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka počas Veľkonočnej vigílie tzv. bdenia. Počas nej cirkev ,,bdie“ a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie.

Predpoludnie Bielej soboty sa v minulosti nieslo v duchu veľkonočných príprav, vypekania baránkov, mazancov, pletenia korbáčov, zdobenia vajíčok, ale tiež domácich prác. V domoch sa šírila vôňa varenej šunky, pečeného kozľaťa a sviatočných koláčov. Keď gazdinka vymiesila cesto, neočistila si hneď ruky, ale šla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, no i tie, ktoré dávali málo ovocia.

Pripravované jedlá, hlavne mäso sa mohli jesť až po až po návrate zo slávnosti Vzkriesenia. Významnú úlohu na Bielu sobotu mal oheň. Išlo o obradné zažíhanie očistného nového ohňa. Posväcoval sa v kostole a pripisoval sa mu veľký význam, tak ako aj uhlíkom z neho. S uhlíkmi z posväteného ohňa sa trikrát obehol dom, čím bol chránený pred povodňami a požiarmi. Pri bohoslužbách sa zapaľovala a aj dnes zapaľuje veľkonočná svieca – paškál. Od nej sú zapálené ďalšie sviece, ktoré si prinášajú do kostola veriaci.

Biela sobota bola v minulosti považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. V niektorých regiónoch v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda. Ženy zas zvykli v ovocných sadoch ,,budiť“ trasením stromčeky.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst

Tradične sa však tento deň niesol v prípravách obradných jedál, šunky z bravčoviny, jahňaťa, či kozľaťa. Masť zo šunky kedysi slúžila na liečenie rán a tiež pred hadím uštipnutím. Obradným koláčom bola paska, calta, mrváň, či iné. Paska-koláč, ktorý symbolizoval slnko, jeho návrat a nový život.

K symbolom Veľkej noci neodmysliteľne patrí vajíčko. Znamená nový život, plodnosť a lásku. V tento deň sa jedli klobásky, údené mäso, kozľa, jahňa, huspenina, chlieb a koláče.

Práve na Bielu sobotu dievčatá začali zdobiť vajíčka, kraslice, aby nimi mohli obdariť šibačov. Základné farby vajíčok boli kedysi žltá, ako slnko, zelená, ako tráva a červená, ako krv. Až časom k nim pribudli ďalšie. I dnes sa zachoval zvyk maľovať čo najkrajšiu kraslicu pre milého.

Na Bielu sobotu mladé dievky zisťovali, či sa vydajú. Nanosili do domu veľa drevených polienok a potom ich spočítali. Ak im vyšiel párny počet, našli si do roka ženícha.

Inak niekde som počula, že ak ženy chceli získať lásku muža, dali mu vypiť vodu, v ktorej sa umyli… 🙂

 

Vaša Iwka