Tik-tak, tik-tak… Ešte včera tikali hodiny letným časom.

Čo moja pamäť siaha tak evidujem zmenu letného času, ktorý strieda čas zimný. Roky rokúce. Presnejšie v našej krajine od roku 1979. Ako deti sme čakali, kedy sa zmení čas. Bolo to pre nás niečo magické – veľmi sme tomu nerozumeli. Zrazu sme o hodinu dlhšie mohli byť vonku, lebo stále bolo vidno. Pri zmene na zimný čas  sme „dlhšie“ spali. A mali sme pocit, že to trvá stále – o hodinku denne viac spíme. Naše detské hlávky to vtedy nechápali.

V minulosti sa však prikladal význam zmene času. Letný čas dokázal efektívne využiť slnečné svetlo aj vo večerných hodinách. S tým sa spája, menšia spotreba elektrickej energie. Niekde som čítala, že niektoré prieskumy hovoria, že týmto šetrením sa ušetrí len 0,5% energie, čo je asi zanedbateľná časť toho, čo sa denne spotrebuje. Náš štát, ako člen Európskej únie, sa zaviazal dodržiavať zmeny letného a zimného času.

Zmena času spôsobuje aj rôzne chaosy. Napríklad meškanie alebo prestoje vlakov, 25 hodinové služby, rôzne zdravotné problémy, ako napríklad poruchy spánku, narušenie ľudského biorytmu.

Mne osobne sa dnes vstávalo s ľahkosťou. Otvorila som oči a nemusela som svietiť nočnou lampou. Svietilo nám do spálne denné svetlo, ktoré prezrádzalo, že už je po siedmej hodine rannej.

A keď podvečer, cestou na cintorín bude tma, vadiť mi to vôbec nebude. Svetlo horiacich sviečok bude tak nádherné, že spomienky na všetkých zosnulých budú o trošičku svetlejšie a svetlom sviečok jasnejšie…

Viki

 

Prečítajte si tiež: Skutočný príbeh malého dievčatka, o intuícii, vnútornom hlase