Pri slove cukor napadne asi každému z nás biela kryštalická látka sladkej chuti, bežne používaná v našich domácnostiach. Táto látka, odborne tiež nazývaná sacharóza, je zložená z dvoch molekúl – z fruktózy (ovocný cukor) a glukózy (hroznový cukor). U mnohých z nás toto slovo tiež vyvolá v mysli dve protichodné emócie, a to jednu pozitívnu, spojenú s príjemnými zážitkami a druhú, skôr negatívnu, súvisiacu s určitou formou výčitiek svedomia.

V posledných rokoch sa čoraz viac dostáva do povedomia informácia, že cukor nie je pre nás dobrý a je potrebné jeho konzumáciu zredukovať. Je však zaujímavé, že aj napriek tomu jeho spotreba neustále stúpa a zároveň tiež neustále narastá počet ochorení, ktoré s jeho konzumáciou súvisia. Prečo je tomu tak?

Jedným z hlavných problémov vysokej spotreby cukru je určite jeho „neviditelnosť“. Je veľmi ťažké, ba priam až nemožné, odhadnúť množstvo spracovaného cukru v potravinách a nápojoch. Pri výrobe väčšiny potravín, ktoré denne konzumujeme, nie sme priamo prítomní a o ich zložení sa dozvedáme len vďaka často neprehľadným tabuľkám nachádzajúcich sa napríklad na ich obale. Tiež nie je úplne jednoduché si pod uvedenými gramážami predstaviť niečo konkrétne a následne ich aj nejako vyhodnotiť. Bolo by určite jednoduchšie, keby bola daná informácia formulovaná v nejakej zrozumitelnejšej reči, napríklad keby na ovocnom jogurte stálo „práve ste skonzumovali 7 kociek cukru“ (toto množstvo je bohužiaľ reálne a niekedy je tých kociek dokonca ešte viac). Dodám ešte, že jedna kocka cukru váži približne 3,5 g a WHO – Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pre dospelú osobu maximálnu spotrebu cukru 25g na deň!

Čo si pod týmto údajom môžeme predstaviť? Konkrétne je to napríklad 15 gumených medvedíkov, 5 kociek čokolády, alebo polovica margotky. Na túto hranicu dôjdeme ešte rýchlejšie vďaka nápojom. Na jej dosiahnutie nám stačí vypiť 2,2 dcl Coly, alebo Spritu, 2,5 dcl Viney, 2 poháre minerálnej vody Rajec s príchuťou, 2,2 dcl 100 % pomarančového džúsu či 2,8 dcl Kofoly. Vedomým sladením napríklad kávy či čaju alebo domácim pečením, prijmeme približne len 16% z našej celkovej ročnej spotreby cukru. Väčšinu skonzumujeme bohužiaľ práve v „skrytej“ forme, v hotových produktoch – nátierkach, v mliečnych produktoch, omáčkach, dressingoch, keksoch, müsli zmesiach a iných priemyselne spracovaných pochutinách, o ktorých sme to, ze obsahujú až také množstvo cukru, pravdepodobne ani netušili.

Pre zaujímavosť – v roku 1874 bola v Nemecku priemerná spotreba cukru na osobu na jeden rok 6,2 kg. V roku 1920 20,02 kg a aktuálne sa pohybuje okolo 38 kg. Ročne! Na Slovensku je situácia obdobná. V roku 1990 skonzumoval priemerný Slovák 42 kg cukru ročne čo je približne 115g cukru na deň. A to všetko je len samotný cukor bez ostatných uhľohydrátov, ktoré denne konzumujeme napríklad v pečive a v prílohách – vo forme škrobu z rafinovaného obilia (biela múka, biela ryža), ale aj zo zemiakov či kukurice.

Ako pôsobí cukor na naše telo (a myseľ)?

Žiadna iná potravina nemá taký negatívny vplyv na naše zdravie, ako cukor. Ak je cukru nadbytok, ukladá sa v tele do zásob vo forme tuku. Pribúdajú vedecké dôkazy (linky dole) o tom, že cukor výrazne zaťažuje pečeň, môže vyvolať chronické choroby čriev, poruchy metabolizmu tukov a kvasinkové ochorenia. Nadmerný príjem cukru je spoluvinníkom pri rozvoji rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení.

Cukor tiež ochudobňuje organizmus o dôležité vitamíny a minerály. V žalúdku ničí kyselinu glutámovú a vitamín B1, čo spôsobuje zhoršenú vyživu mozgu. Odbúraním cukru sa pri nedostatočnosti kyslíka tvorí kyselina mliečna, ktorá sa, ako jed, hromadí v mozgu. Možno ju zlikvidovať len oxidáciou kyslíkom, ktorý potom chýba mozgovým bunkám. Mozog a celá nervová sústava tak trpia nedostatkom kyslíka, vitamínov B1 a B3, vápnika a horčíka.

Významne tiež znižuje imunitu a zvyšuje hladinu adrenalínu, čo môže viesť k podráždeniu, nesústredeniu a hyperaktivite. Spôsobuje tiež časté výkyvy nálad. Podľa štúdie uverejnenej v „Scientifics record“ v roku 2017 majú osoby, ktorých denný príjem cukru presahuje 67 gramov o 23% vyššiu šancu, že sa u nich do piatich rokov rozvinie nejaký druh psychickej choroby, než osoby, ktorých príjem cukru neprekračoval 39,5 gramu denne.

Po dlhú dobu to boli tuky, ktoré boli mylne považované za hlavného vinníka pri vzniku rôznych ochorení. No čoraz viac vychádza najavo, že za vznik obezity a kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a rakoviny nesú zodpovednosť vo veľkej miere aj cukry – v nevhodnom zložení a množstve.
Slovami Dr. Roberta Lustiga z Kalifornskej univerzity v San Francisku, špecialistu na obezitu:

„Potraviny, ktoré obsahujú cukor a sladidlá, škodia zdraviu do tej miery, že by sme ich mali kontrolovať rovnako ako alkohol a tabak.“

V ďalšom článku vám detailnejšie predstavím rôzne druhy cukrov, sladidiel a ich alternatív. Zamyslím sa tiež nad možnosťami redukcie spotreby cukru v praxi.

Bea

 

Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7866810
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1379072/
http://sugarscience.ucsf.edu/robert-h.-lustig.html#.WlmxAjcxnIU
https://www.medicalnewstoday.com/articles/320156.php
https://www.medicalnewstoday.com/articles/316043.php?sr
https://www.nature.com/articles/s41467-017-01019-z
https://www.sciencedaily.com/releases/2017/10/171013103623.htm
https://www.nature.com/articles/s41598-017-05649-7