Symbol feudálnej moci, hrad, ktorý očarí svojou krásou. Je už tri storočia ruinou, no jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali až v polovici 14. storočí, ale prvé osídlenie je už z mladšej doby bronzovej. Z roku 1384 pochádza prvý písomný dôkaz, kde sa spomína názov ,,Comitatus castri Strechyn“. Hrad pôvodne slúžil ako strážny a vojenský objekt, kde sa vyberalo mýto. Neskôr ho mohutne opevnili a stal sa najlepšie opevneným hradom na strednom Považí. Vystriedalo sa tu viacero majiteľov, spomeniem niektorých, ako Pongrácovci, Kostkovci Deršfiovci, či Vešeléniovci. Na hrade je zrekonštruovaná hlavná brána, hlavná veža, južný palác a severný palác, či kaplnka. Najznámejšia historická osobnosť, ktorá na Strečne žila, bola Žofia Bosniaková, žena, ovplývajúca vnútornou krásou a pokorou. Kolujú o nej mnohé legendy. Žofia sa narodila 2. júna 1609 v Šuranoch. Ako 17- ročná sa vydala za Michala Šeréniho, no ten predčasne zomrel. Veľkorysý pán v testamente poručil, aby chudobní každý mesiac dostávali 25 zlatých a súčasne aj obed. Neskôr mladú vdovu požiadal o ruku František Vešeléni. Odišla zo Šurian na hrad Strečno a tam vychovávala svojich synov. Bola veľmi obľúbená u prostých ľudí. Láskavá Žofia stavala sirotince a špitály pre chudobných, hospice pre starých a bezvládnych ľudí. Tým najbiednejším rozdávala maličké chlebíky, ktoré sa po nej volajú dodnes bosniaky.
Riadila sa heslom :
„Po človeku majú zostať len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas“.
Kolujú o nej mnohé legendy. Žofia cítila veľkú lásku k svojmu manželovi Františkovi. Manžel sa však kvôli pracovným povinnostiam nezdržiaval často doma. K Žofii sa často dostávali klebety o jeho nevernosti. Pobožnú, dobrácku a skromnú Žofiu tieto chýry veľmi zraňovali. Keďže bola veľmi pobožná, chodievala sa za svoju lásku modliť do kaplnky pod hradom, ktorá vraj bola umiestnená niekde v skalnom brale. Až raz sa stalo, že František sa vrátil domov a zazrel svoju pobožnú ženu pri motlidbe. Tak ho to dojalo, že sa do svojej manželky opäť zamiloval. Zomrela pomerne mladá, vo veku necelých 35 rokov. Pochovali ju v krypte pod hradnou kaplnkou. V roku 1689 objavili noví majitelia hradu v hradnej krypte pod kaplnkou, rakvu so Žofiou Bosniakovou. Jej telo bolo vtedy po mnohých rokoch v takmer nezmenenom stave. Pozostatky dali preniesť do Tepličky nad Váhom, kde ich uložili do sklenej rakvy. Hoci nebolo balzamované ani mumifikované, záhada nebola dodnes objasnená. V krypte zostalo neporušené len telo Žofie Bosniakovej, vraj telá ostatných zosnulých sa rozpadli. V roku 2009 psychicky narušený človek vytiahol truhlu von pred kostol, polial ju benzínom a zapálil. Nikdy nebol odsúdený. Neskôr akademický maliar Lajda, dostal nápad vymodelovať figurínu Žofie. A tak sa ušľachtilá Žofia Bosniaková vrátila naspäť na hrad Strečno v sarkofágu, v dobovom oblečení a v podobe, tak, ako odpočívala pred vyše 400 rokmi.
V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname Národných Kultúrnych Pamiatok Slovenskej republiky a je sprístupnený verejnosti. Pod hradom sa nachádza dedina ,,Paseka“, čo je vlastne autentická stredoveká dedina s piatimi malými domčekmi z dreva a slameným strechami. Tak môžete vidieť, ako žil stredoveký pekár, rybár, ľudová liečiteľka, alebo ako vyzeralo miesto pre pútnikov.

Vaša Iwka