Kvality skutočnej, romantickej lásky inšpirovali dramatikov, básnikov a filozofov po celé veky. Láska je ideálom, je inšpiráciou, pocitom vášne a zároveň záväzkom, ktorý dodáva životu bohatstvo a radosť. Láskyplný vzťah poskytuje bezpečnú základňu, z ktorej môžeme spoločne  objavovať svet. Napriek tomu doteraz netušíme, či romantická láska môže pretrvať,  alebo či sa nevyhnutne po rokoch zmení na trvalé priateľstvo charakterizované viac spoločnými záujmami, záväzkami a hodnotami než nadšením a vzrušením.

Priekopnícka štúdia Arta Arona z roku 2011 , uverejnená v časopise Social Cognitive and Affective Neuroscience sa snažila odhaliť tajomstvá toho, ako náš mozog  miluje. Účastníkmi výskumu boli páry, ktoré sú spolu viac než 20 rokov a rovnako  aj tí, ktorí sa nedávno zamilovali. Po vyplnení dotazníkov, ktoré hodnotili blízkosť, romantickú lásku a sexuálnu frekvenciu, boli páry vyšetrované magnetickou rezonanciou. Pomocou funkčného zobrazovania výskumníci porovnávali reakcie nových a dlhotrvajúcich milencov na zobrazované fotografie partnera či iných známych ľudí. Výsledky ukázali, že láska môže naozaj trvať a v mozgu človeka má svoju jedinečnú fyziolgickú odpoveď. Skúmanie mozgu dlhodobých aj nedávnych párov ukázalo aktivitu vo ventrálnej oblasti (VTA)  s vysokou koncentráciou dopamínu, ktorá je spojená s odmenou a motiváciou. Obrázky partnerov priniesli zreteľnejšie a silnejšie odpovede ako obrázky známych ľudí. Taktiež tie dlhodobé páry, ktoré vykazovali najvyššie úrovne romantickej lásky a blízkosti v dotazníkoch, mali hladiny aktivity VTA mozgu podobné  párom, ktoré boli spolu len krátky čas.

Mozog a sex

Táto štúdia odhalila aj niektoré zaujímavé zistenia týkajúce sa pripútanosti a sexuality. V porovnaní s novými partnermi  dlhodobí partneri vykazovali aktivitu v oblastiach mozgu spojených s pripútanosťou, boli celkovo pokojnejší a vykazovali menšie napätie. Dĺžka trvania partnerstva tak súvisí s bezpečnejším pripútaním a páry, ktoré boli spolu dlhší čas, sa menej obávali opustenia. Vyššia sexuálna frekvencia bola spojená so zvýšením aktivity v zadnom hipokampe – oblasti mozgu spojenej s hladom, túžbou a posadnutosťou. Zdá sa, že romantická láska je iná ako sexuálna príťažlivosť, hoci sexuálna príťažlivosť môže byť jej súčasťou. Tieto zistenia naznačujú, že je dôležité vybudovať silnú romantickú väzbu čím skôr, aby láska dokázala ustáť výzvy starnutia a rodinného života. Našťastie mozog má aj v dospelosti silnú schopnosť obnovy buniek, takže je viac než pravdepodobné, že lásku v našich vzťahoch dokážeme obnovovať rovnako.

 

S láskou Nel

 

 

zdroj: psychologytoday.com