
Obliecť si nohavice v 19.storočí znamenal ďalší revolučný medzník v histórii žien. Poďakovať sa za tento pohodlný typ odevu môžeme americkej aktivistke a jej priateľkám, ktoré sa napriek posmechu širokej verejnosti nezľakli byť inovatívne.
Amelia Jenks Bloomer bola americká redaktorka novín a zástankyňa práv žien a striedmosti v 19.storočí. Presadzovala myšlienku zmeny istých štandardov v obliekaní pre ženy. Mala výrazný podiel na zmene štýlu dámskeho oblečenia. Uvedomovala si zdravotné riziká a obmedzujúci charakter korzetov. Podľa nej by sa ženy pri bežných aktivitách mali vyhnúť nepohodlným šatám a odev by mal zodpovedať potrebám a želaniam žien.
„Ženské oblečenie by malo prispievať k jej zdraviu, pohodliu a užitočnosti….zdobenie by malo mať iba vedľajší význam.”
V 19.storočí sa ženská postava bežne zahaľovala do dlhých a ťažkých šiat, sukní a krinolín. Ženy reprezentovali svojich mužov a dámsky odev bol výsledkom statusu. Dlhé sukne zahaľovali nohy a spôsobovali ťažkosti pri chôdzi a športe. Svetu tak predstavila nový druh odevu pre ženy, ktorý pozostával zo širokej sukne siahajúcej pod kolená, pod ktorou boli široké nohavice ukončené čipkou.
Nositeľky nohavíc s názvom „bloomers“ sa síce stávali terčom kritikov, konzervatívnych mužov a žien, ale napriek tomu ich nosili ďalej.
V tom čase sa šírilo hnutie za ženské práva a jeho aktivistky reprezentovali zároveň tento nový druh odevu. Nositeľky nohavíc s názvom „bloomers“ sa síce stávali terčom kritikov, konzervatívnych mužov a žien, ale napriek tomu ich nosili ďalej. Nohavice im priniesli radosť zo slobody pri akejkoľvek činnosti. Mnohé ženy z vyššej spoločenskej vrstvy si tento typ odevu obľúbili napríklad pri love. Americká aktivistka Amelia Jenks Bloomer cestovala po USA a verejnosti predstavila nóvum v dámskom odievaní. Trvalo ešte niekoľko rokov, kým prestali byť nohavice vyslovene len mužským prvkom. V 80.rokoch rokoch 19.storočia sa začal tento typ nohavíc nosiť pri voľnočasových aktivitách. Používali sa napr. pri bicyklovaní, pretože nohavice sa oveľa menej zachytávali do kolies ako objemné sukne.
Až v 30. a 40.rokoch 20.storočia si ženy našli pre nohavice miesto vo svojom šatníku.
Počas 1.svetovej vojny si ich ženy obliekali ako pracovný odev v továrni. Zmena v uvoľnení nastala až v 20.rokoch 20.storočia. Nohavice sa pomaly stávali súčasťou praktického dámskeho oblečenia. No úplne revolučné ešte neboli. Len málo žien si v nich našlo obľubu. Až v 30. a 40.rokoch 20.storočia si ženy našli pre nohavice miesto vo svojom šatníku. Nosili sa široké nohavice s vysokým pásom, ktorý im zvýrazňoval úzky pás a predlžoval postavu. Obľúbená bola aj nohavicová sukňa. Nohavice sa potom nosili najmä počas 2.svetovej vojny spolu s elegantnými lodičkami na podpätku. Do módy sa vrátili v 60.tych rokoch v rôznych strihoch a dĺžkach.
V súčasnosti je v móde akceptovateľný návrat k minulosti. Módne trendy sa neudávajú, obliekame si to, v čom sa cítime dobre. No my ženy máme stále blízko k elegancii a vieme veľmi dobre, že aj keď sú nohavice pohodlné, sukne a šaty sú znakom ženskosti.
autor: ivana
Zdroje: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/7119/ako-stare-su-nohavice, https://refresher.sk/37141-Historia-mody-Komu-zeny-vdacia-za-to-ze-nosia-nohavice