,,Kvetná nedeľa“ – prísľub veľkonočnej radosti.

Niekde sa uvádza, že Kvetnou nedeľou začína posledný týždeň do Veľkej noci. Hovorí sa mu tiež Svätý, Pašiový, ale aj Tichý, či Veľký. Končí sa ním 40-dňový pôst.
Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou.

Pre túto nedeľu sú typické tzv. jeruzalemské ratolesti. U nás na Slovensku sú to ratolesti v podobe pučiacich výhonkov bahniatok. V minulosti si ich kresťania dávali v tento deň v kostole posvätiť. Posvätené ich umiestnili vo svojich domovoch na rôzne miesta, na obrazy, do okna, na dvere a pod.

Halúzky mali ochrannú moc. Chránili príbytky od pohrôm, od zásahu bleskom, pred požiarom a podobne.

Napríklad na východe republiky bývalo zvykom, že chorí ľudia s boľavým hrdlom boli okiadzaní dymom z takejto halúzky. Alebo sa posvätené ratolesti pridávali k prvej hľuze pri výsadbe zemiakov. Aby bola dobrá úroda.

V regiónoch západného Slovenska zas dievčatá nosili vyzdobenú zelenú ratolesť, tzv. lesolu. Na ňu vešali kraslice a stužky. Lesola symbolizovala jarné prebúdzanie prírody. Na Kvetnú nedeľu sa zvyklo aj prvý raz vyháňať dobytok na pašu.

Naše staré mamy a babičky na Kvetnú nedeľu nepiekli nič z múky. To preto, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov. Nejedlo sa ani mäso, len cestoviny a strukoviny. Ľudia verili, že potraviny majú v týchto dňoch čarovnú moc. Zvykli jesť dlhé cestoviny napríklad s makom, aby im na obilí narástli dlhé klasy s množstvom zrna. Zo zeleniny zas len také druhy, pri ktorých si želali, aby čím skôr vykvitli. Naopak, kapusta sa nejedla vôbec, z obáv, aby nevyšla do kvetu…

Dokonca mladé mamičky, čo mali bábätká, prinášali ich do kostola, údajne aby sa naučili skoro rozprávať. 🙂

,,Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala,
svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva rástla.
Tráva je zelená až po vyše kolená…“

 

Vaša Iwka