Dávno, pradávno žila mladá žena. Bola múdra, talentovaná krásna. No bola veľmi sebecká a  mala zvláštnu povahu, takže sa ňou nikto nechcel priateliť. Dokázala sa často nahnevať a  vtedy hovorila ľuďom vôkol seba rôzne zraňujúce veci.

Jej rodičia boli jej povahou znepokojení. Premýšľali, čo by s  tým mohli urobiť, až jedného dňa otec dostal nápad. Zavolal na dcéru, a keď podišla k nemu, dal jej kladivo a vrecúško klincov. Povedal: „Vždy, keď sa nahneváš, zober klinec a zatlč ho to tej starej ohrady tak silno, ako len dokážeš.“

Ohrada bola veľmi pevná a kladivo tak ťažké, no napriek tomu mladá žena do nej počas prvého dňa zatĺkla 37 klincov.

Deň po dni, týždeň po týždni počet zatlčených klincov postupne klesal, pretože žena si začala uvedomovať, že ovládať vlastné emócie je jednoduchšie a menej namáhavé, než zatĺkať klince do ohrady.

Prišiel deň, keď už žena nepotrebovala kladivo a klince na to, aby bravúrne ovládala svoj hnev. Prišla k otcovi a on jej povedal: „Teraz zakaždým, keď sa ti podarí udržať tvoj hnev na uzde po celý deň, vytiahni jeden klinec.“

Prešlo mnoho času. Nakoniec mola byť žena na seba pyšná, pretože všetky klince z  ohrady zmizli. Keď prišla k otcovi a povedala mu o tom, iba ju mlčky zobral za ruku a viedol ju k  ohrade. „Urobila si veľký kus práce, dcéra moja. No pozri sa na diery, ktoré po klincoch v  ohrade ostali. Ohrada už nikdy nebude taká, ako bývala predtým a tieto diery nezmiznú. Toto isté sa deje s ľuďmi, keď im hovoríš veci, ktoré ich zraňujú, nechávajú im na srdci jazvy. Pamätaj si, k ľuďom sa treba správať vždy s rešpektom, pretože hoci sa ospravedlníme, jazvy nezmiznú.”

 

Redakcia Ženy so štýlom

 

Prečítajte si tiež: “Príbeh mladej ženy”