Naši slovenskí velikáni mali lásky, ktoré boli ich inšpiráciami.
Boli to lásky platonické, osudové, ale aj také, ktoré prerástli až do manželstva.
Andrej Sládkovič
Romantický básnik vzplanul láskou k žene menom Mária Pischlová. Sládkovič jej dával súkromné hodiny počas štúdií, aby si privyrobil. Pre Máriinu matku však mladý spisovateľ nebol ,,dosť dobrou partiou“, a preto mu Mária napísala, že sa o ňu uchádza istý bohatý obchodník. Sládkovič jej odpovedal, že jej nechce stáť v ceste. No ak sa rozhodne pre neho a ich spoločný život, bude jej verný.
Mária sa ale vydala za obchodníka. Vtedy Sládkovič napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň ,,Marínu“. A nasledovala lyricko epická báseň ,,Detvan“. Obe sú považované za vrchol jeho básnickej tvorby.
O pár rokov našiel svoju osudovú lásku, Antóniu Sekovičovú, dcéru úradníka, s ktorou sa vzali a mali päť detí.
Družka moja srdečná! Vprostred veselých tvárí, šumných spevov a mladistvých žartov, či spomenieš si Ty časom na druha Tvojho? Spomenieš si hádam aspoň teraz, keď posolkyňu moju uvidíš.
Ľudovít Štúr
Adela Ostrolúcka, ktorá ovládala päť cudzích jazykov, si získala srdce Štúra. Inteligentná dievčina bola navyše veľmi pôvabná. No ako mladá podľahla chorobe. Ľudovít jej venoval báseň.
V liste svojmu priateľovi sa o nej vyjadril: „Bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šľachetnosti neobyčajnej, a lásky k nám, ako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová, určený viac Bohu ako svetu….“
Štúrovou láskou bola aj Marie Pospíšilová. Očarila ho počas pobytu v Hradci Králové, keď sa Štúr zranil. Bola to Marie, tá, čo sa o neho vtedy starala. Po štyroch mesiacoch jej však Ľudovít poslal báseň na rozlúčku.
Pavol Országh Hviezdoslav
Aj básnik Hviezdoslav sa zamiloval. Jeho osudovou láskou sa stala Helena Ilona Nováková. Viackrát chcel požiadať Ilonku o ruku, avšak nemal odvahu. Tajne sa zasnúbili. Nakoniec ju písomne požiadal o ruku od rodičov a zosobášili sa. Ich krásny vzťah pretrval celý život. Ak náhodou Hviezdoslav načas odcestoval z domu, žene svojho srdca písal tzv. pozdravné karty.
“Trápi ma veľmi, že tak nepíšeš. Dnes už po druhý raz bol som na pošte a darmo. Obávam sa, že sa Vám niečo prihodilo. Alebo tak neriadne by Ti dochodily moje karty? Ja aspoň píšem Ti každodenne, niekedy i viac ráz, a predsa od Teba dostal som po teraz iba jeden jediný list…”
Jozef Miloslav Hurban
Anička Jurkovičová zasiahla Hurbanovo srdce horiacou láskou. Krásna, vzdelaná dievčina vraj poplietla hlavu viacerým mládencom. Padla do oka aj štúrovcom. Ján Francisci jej venoval nádherné básne. Ľúbili sa, ale on dal napokon prednosť národu. Anička ostala sklamaná. Ďalším štúrom, čo sa do nej zamiloval, bol Hurban. Anička ho obdivovala a ich vzájomný obdiv a úcta nakoniec prerástli do veľkej lásky a manželstva. Francisci venoval svojej láske rozlúčkovú báseň ,,Posledné spomenutie“, ktorá vznikla asi mesiac pred jej sobášom.
Začína sa veršami: „Letela, letela, uletela páva, pri mojom dievčatku už iný sedáva.“
Hurbanovcom sa narodili štyri dcéry a päť synov, z literatúry je známy syn Svetozár Hurban Vajanský. Anička svojmu mužovi Miloslavovi bola celý život oporou a vytvárala ideálne rodinné zázemie, v ktorom sa rozvíjala činnosť štúrovskej generácie.
U nich doma, u Hurbanovcov sa dohodli Nitrianske žiadosti, či spisovný slovenský jazyk.
Anička moja, anjel môj!… Moja duša, ľúb ma ako Ťa ja večne ľúbim
Tvoj Miloslav (skrátené)
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Byť sebou a nebyť sama
