„Čože? Bez pracieho prášku a aviváže?“ Ťažko to opísať cez vety, ten vydesený pohľad a spadnutá sánka niektorých ľudí, ktorým som túto vetu povedala, by bolo treba zažiť. Verím, že ešte minulý rok by som patrila k nim a tiež by som zostala zaskočená, ako oni. Popravde, nie som v takomto spôsobe prania stará harcovníčka, ale čo-to som už takto poprala a mám také tušenie, že ku klasickým pracím práškom a avivážam, ktoré sa dajú kúpiť v supermarketoch, sa už nevrátim. A to mi dámy verte, že na dobre vypranú a voňavú bielizeň si odjakživa potrpím.
Celé sa to začalo tým, že už dlhšiu dobu som nebola spokojná s tým, ako čerstvo vypraté veci voňajú. V domnienke, že nakupujem kvalitné pracie gély a aviváže, som pátrala po tom, ako teda „prať lepšie“. To, že sa dlhodobo hovorí, že sa oplatí ísť nakupovať (či už potraviny alebo drogériu) k našim susedom do Rakúska, to som vedela. Skúšala som to aj s rakúskou výbavou na pranie a bolo to síce lepšie, ale nie vždy po ruke a stále to nebolo ono. A tak som začala pátrať na internete, akým spôsobom by sa dalo prať bez tej všetkej chémie. Napadlo mi, že možno práve to je ten problém a akonáhle som zistila, že kvantum ľudí skutočne bez klasického prášku a aviváže funguje, hneď som to chcela skúsiť.
Ako teda periem dnes?
Zarábam si mydlový sliz – zhruba v 0,75l – 1l horúcej vody rozpustím nastrúhané mydlo na pranie. Robím to od oka, ale je to zhruba 30g mydla, ktoré nasypem do fľaše, zalejem horúcou vodou a pretrepávam, kým sa nerozpustí.
Ako táto mydlová tekutina chladne, začína hustnúť a najneskôr na druhý deň je to už mydlový sliz, ktorý dávkujem do nádobky a dávam ho priamo k veciam do práčky. Robím to pocitovo, zhruba tak 200ml, niekedy dám aj o trošku viac.
Návodov na internete je mnoho, veľa ľudí si zarába tento prací sliz do 10 litrových vedier spolu s kryštalickou sódou na pranie (ktorá má slúžiť ako zmäkčovač vody a odstraňovač špiny).
Ja si ho zarábam v menších množstvách bez sódy na pranie a do priehradky kam ide prášok, pridávam zmäkčovač vody, vraj je nutný pri praní s mydlom a navyše máme tvrdú vodu.
Najväčšou výzvou po prvý raz pre mňa bolo použiť ocot ako aviváž – vraj je vynikajúci a ak pridáte niekoľko kvapiek esenciálneho oleja, bielizeň bude voňať po ňom. Ťažko mi bolo tomu uveriť, keďže zápach octu je mi nanajvýš nepríjemný, ale skúsila som. Nakvapkala som k nemu aj medovkový esenciálny olej a s malou dušičkou som čakala, kým sa doperie. Dopralo sa, po octe ani chýru ani slychu, veci voňali presne tak, ako esenciálny olej. Všetko čisté, voňavé. Snažím sa prať vtedy, keď je pekné počasie a veci suším vonku a je pravdou, že po vysušení vonku esenciálny olej už necítiť takmer vôbec, no veci voňajú čisto. Skutočne je to veľmi príjemná zmena a až s týmto spôsobom prania mám pocit, že bielizeň je oveľa lepšie opraná.
Za posledné roky som sa nikdy netešila na vešanie mokrej bielizne a teraz sa zväčša neviem dočkať, kým sa doperie, keďže experimentujem s tým, aké esenciálne oleje sú najlepšie. Zatiaľ sú mojimi favoritmi medovka, citrón a citrónová tráva :-).
Lu
Prečítajte si tiež: Konečne (takmer) bezbolestná depilácia
