Mejkap dokáže skryť nedostatky a ukázať to, čo je na nás najkrajšie. Vývoj mejkapu trval celé tisícročia a niekedy prinášal so sebou i smrť.
Každá kultúra i historické obdobia mali svoju verziu krásy. Už v staršej dobe kamennej, keď žil človek v rodových skupinách, snažil sa zapôsobiť na opačné pohlavie. Natieral sa tukom zvierat, ich mliekom a prírodnými farebnými hlinkami, či rôznymi rastlinnými šťavami.
Už v starovekom Egypte sa začala písať história mejkapu. V tom čase boli prísne kritériá na krásu, hlavne na všetkých príslušníkov vyšších vrstiev. Každý musel mať krásny účes, pestovanú voňavú pokožku. Dokonalý vzhľad sa považoval za zrkadlo dokonalosti bohov. Preto aj výroba líčidiel, parfumov a rôznych krémov bola výsadou kňazov. Prírodné farbivo Henna sa používala na farbenie vlasov, tváre, tela, nechtov, na farbenie pupka, bradaviek či zubov. Egypťanky požívali čierne očné linky. Oči a obočie si líčili do pretiahnutého tvaru, čím vzbudzovali pozornosť (tzv. sokolie oči). Na viečka si natierali tmavozelenú malachitovú pastu, ktorá skrášľovala a zároveň chránila proti prachu a nečistotám. Nanášali ju tenkým drievkom. Pery si natierali tukom.
Kleopatra bola prvou priekopníčkou rúžu. Prvé rúže si vyrábali z vosku a karmínu (prírodné červené farbivo bolo získané z hmyzu-z mravcov). Pre zaujímavosť, vlasy sa holili nad čelom, čím sa vlastne predĺžila línia tváre a vynikla krátka ofina. A vyniklo aj výrazné líčenie. Vlasy si spletali do rôznych vrkočov podľa typu tváre a natierali ich vonnými masťami. Bájna Kleopatra, o ktorej sme prednedávnom písali, si veľmi potrpela na voňavé krémy a parfumy. Na svoju dobu to bola podľa mňa veľmi štýlová žena, vždy dokonale upravená, nalíčená, natretá voňavými masťami, s dokonalým účesom, odevom či šperkami. Nedala dopustiť na vodu z ruží (priznávam, že na tú nedám dopustiť ani ja). Je výborná okrem čistiacich a osviežujúcich účinkov aj na fixáciu mejkapu. Myslím, že v minulosti ju využívali skôr ako prírodný aktivátor šťastia. Po nadýchnutí vyvoláva pocit uvoľnenia. V 15 – 18.storočí prišiel do módy bledý vzhľad.
Európanky si bielili tvár olovom a citrónovou šťavou. Dokonca si prikladali na tvár pijavice na odsatie krvi. Na viečka si dávali arzén, kvôli metalickému vzhľadu. Arzén je jedovatý, na čo doplatilo smrťou mnoho žien. Kvôli zasnenému pohľadu a rozšíreným zreničkám sa do očí kvapkal ľuľok zlomocný, ktorý je tiež jedovatý.
O niečo neskôr prišla do módy riasenka. Taká prvá riasenka zo sfarbenej želatíny vznikla v roku 1844 v Anglicku a vymyslel ju Eugen Rimmel. A v roku 1915 v N.Y. v laboratóriu T. L. Williamsa prišla na svet prvá netoxická riasenka. Nápad mu vnukla jeho sestra Mabel, ktorá si oči natierala zmesou vazelíny a uhoľného prachu. Vymyslenému maľovátku dal názov Maybelline, čo je vlastne spojenie slov Mabel a Vaseline. V roku 1960 prišli v Maybelline s novinkou, s riasenkou, ktorá mala kefku zapichnutú priamo v puzdre. Nasledovala ju vodeodolná riasenka. V 60- tych rokoch si ženy ešte natierali riasy krémom na topánky, ale už prichádzal trend nových líčidiel. Inak riasenka-maskara má pôvod v latinskom slove masca (maska).
V prvej polovici 20-teho storočia strieborné plátno otvorilo cestu rúžu. Medzi obľúbených výrobcov patril Max Factor, ktorý na konci 30-tych rokov zostrojil ,,bozkávací stroj“ na testovanie výdrže rúžov. Líčidlá sa v minulosti nanášali králičími labkami, chvostíkmi, paličkami. Púder v minulosti bol tmavý, vyrábal sa zo spálených mandlí, olova, medenej rudy, popola.
Terajšia podoba mejkapov je otestovaná, môžeme si vybrať zo širokej ponuky toho, čo vyhovuje konkrétne nášmu typu. V súčasnosti sa líčime podľa vlastnej ľubovôle alebo danej príležitosti. No dnešné líčenie oproti tomu z minulosti spočíva skôr v jemnej prirodzenosti. Mejkap, rúž a riasenka, tú boli už dávno, aj keď v iných podobách. Stále sú a budú dôležitou súčasťou našich kozmetických taštičiek, na ktoré nedáme dopustiť.
Vaša Iwka
http://www.cajova.com/2011/04/historia-kozmetiky.html
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/2830/historia-kozmetologie-kozmetiky-a-hygieny-v-rokoch-1
htmlhttp://dyingangel.blog.cz/1012/kto-pouzil-prvu-riasenku