PONDELKOVÉ PRAVDY: Deti sú našimi učiteľmi

Presne tak, ako sme my učitelia našich rodičov. A tak ako naše vnúčatá budú učiteľmi našich detí.

Učiť sa, je naším celoživotným údelom, či to chceme či nie. Nemusí to vôbec byť cielené vzdelávanie. Každá situácia, každý stret, každý problém, zo všetkého vieme vyťažiť niečo pre seba. Naučiť sa, ako reagovať alebo aj nereagovať, keď netreba. Celý život sa učíme, že najdôležitejší okamih je teraz, pretože minulosť už nezmeníme a o budúcnosti rozhodujeme práve v ňom, v tomto okamihu- TERAZ.
(To je presne to, čo malé deti vedia úplne dokonale. Byť tu a teraz. Nezaujíma ich čo bolo, ani čo bude. Nevedia si to ani predstaviť.)

Každý z nás by mohol vymenovať, čomu ho vlastné deti naučili. Vlastné, ale aj tie cudzie… Stačí s nimi pobudnúť chvíľu v parku, dať nachvíľu pozornosť tínedžerovi v škole. Tie malé stačí len sledovať, tých väčších počúvať aj hovoriť s nimi. Ako so seberovnými.

Láska je zrejme prvý element, ktorému učia. Bez nej to nejde. Čím viac lásky sami dostanú, tým viac a prirodzene ju vedia dať. Aj neskôr. A my sami v sebe načierame do hĺbok najhlbších, keď máme milovať bezpodmienečne, bez strachu, bez hnevu. Veď koľko je takých situácií, keď by sme najradšej kričali, hnevali sa, či nebodaj dokonca udreli. Ale keď vzápätí emócie prejdú, zostane len jediná, láska.

Trpezlivosť je tiež cnosť, ktorej sa učíme, ktorú sme učení najmä deťmi. Takmer nekonečná by mala byť v niektorých situáciách a čím skôr to pochopíme, tým lepšie. Teória je v tomto prípade ľahšia než prax a skúšky z trpezlivosti dostávame pomerne často.

Sebaistote, dôvere aj prekročeniu vlastného tieňa nás deti učia, tlačia, ťahajú nás do situácií, kde si máme možnosť vykúšať svoje hranice, svoje slabé body. Teoretizovanie je aj v tomto prípade veľmi jednoduché, prax sa často líši od poznaného z kníh, od istoty, že vieme, aj keď sme nevyskúšali.

Rada by som vedela, čomu som ja naučila svojich rodičov. Asi sa opýtam. Keď som bola dieťa, o problémových veciach sa u nás nehovorilo. Zmietli sa zo stola, alebo sa o nich len šuškalo, keď sme so sestrou nepočuli. Následkom toho bolo, že ani mne sa o problémoch doma hovoriť nechcelo. Nemala som žiadny príklad, ako sa to robí. Nehovorím, že je to zle. Učenie je cesta a my vraj dostávame (či si vyberáme) rodičov presne takých, ako potrebujeme.
A moje deti? Od tých dostávam lekcie dennodenne. Malé aj veľké. A stále je sa čo učiť.

Facebook komentár
Vladena Vrabcová

Vladena Vrabcová

redaktor

Podčiarknuť svoju osobnosť oblečením znamená dodať sebaistotu vnútru a rozžiariť sa aj navonok.