Píšem Ti, aj keď viem, že si môj list neprečítaš, pretože ženský magazín nie je Tvoja šálka kakaa. Okrem toho si vo veku, keď vlastne nič „babské“ nemusíš a Tvoja kopa farebných tričiek v našej spoločnej skrini sa zmenšila na uniformnú kôpku v tmavých cool odtieňoch.
Spomínam si na Tvoj prvý rok. Nerozprával si a nevedel si chodiť, takže všetko, čoho si sa túžil dotknúť, ovoňať, ochutnať, som nejakým zázračným spôsobom musela vedieť načítať dopredu, aby som Ti to mohla s láskou potom dopriať. Pamätám si na to veľmi presne, na všetky tie vnemy a pocity zo seba samej, ktoré som nepoznala, kým si neprišiel Ty. Stávala som sa niekým iným, deň za dňom som v sebe nachádzala veci, ktoré tam predtým neboli a tie veci sa mi páčili. V tom čase som Ti v duchu začala hovoriť Môj malý guru.
Potom si začal chodiť a rozprávať, bol si všade a bolo Ťa veľa. Opakoval si všetko, čo si počul a robil si všetko, čo si okolo seba videl. V tom čase som sa začala na Teba hnevať. Bola som prekvapená a zmätená, pretože na jednej strane som Ťa stále rovnako ľúbila, a pritom si ma občas dokázal vytočiť do nepríčetnosti. Nerozumela som. Nerozumela som Tebe, a nerozumela som ani sebe.
Toto trvalo dlho. No niekedy nám vedelo byť spolu tak krásne a vtedy som sa začala v duchu pýtať, čím to je. Čo sa to deje, že Ťa zrazu vnímam inými očami ako pred chvíľou a prečo to, čo bolo včera tak podstatné a zároveň neodpustiteľné, je dnes úplne bez významu.
Dnes som Ti vďačná, že si ma svojím správaním donútil začať klásť otázky. Sebe, a neskôr aj Tebe. Naučil si ma pýtať sa Ťa na Teba skôr, než si Ťa domyslím. Nie, nie si podľa mojich predstáv a je to tak dobre. To, čo ma na Tebe vedelo nahnevať, boli moje vlastné nedokonalosti, ktoré si iba napodobňoval. A to krásne, nové, čo ma vedelo vždy priviesť do úžasu… To si priniesol Ty.
Už Ti v duchu Môj malý guru nehovorím. Ešte pár centimetrov a malá budem pri Tebe ja. No práve pre tých pár centimetrov Ťa ešte môžem volať Mojím malým mužom. Ešte chvíľu… kým sa nestaneš veľkým mužom vlastnej ženy.
Nel
