Aj v období vývoja dievčenského vzdelávania na Slovensku história zaznamenala významné osobnosti zo strany žien.

Dlhodobým procesom počas druhej polovice 19.storočia sa menil význam vzdelávania dievčat a postoj k nemu i zo strany samotných žien. Štúrovci bolí tí, ktorým patria prvotné zásluhy na tom, že sa téma vzdelávania začala otvárať, je dôležité však dodať, že ich cieľom nebolo vyššie vzdelávanie ľudu a žien už vôbec nie.

Jednou z významných osobností, ktoré sa podieľali na vývoji dievčenského vzdelávania na Slovensku bola i Ľudmila Kuorková, ktorá patrí k prvým slovenským kvalifikovaným učiteľkám. Vzdelávala sa samoštúdiom, a na preparandii v Kláštore pod Znievom jej umožnili, aby zložila skúšky. Po vykonaní skúšky sa stala kvalifikovanou učiteľkou.

V roku 1862 zriadila Ľudmila Kuorková školu pletenia a ručných prác, kde sa pozornosť venovala praktickým predmetom. Táto škola bola v tom čase veľmi žiadaná, bola pre ženy cestou, ako sa stať nezávislou. Práca krajčírky bola považovaná za dostupnú a dôstojnú živnosť.

Neskôr založila a viedla súkromnú dievčenskú školu, ktorá mala 3 triedy s vyučovaním katechizmu, slovenskej a nemeckej gramatiky, pravopisu, počtov, krasopisu a čítaním písma svätého.

Ľudmila Kuorková bola v písomnom kontakte s ďalšou významnou ženou toho obdobia Marínou Hodžovou. Prostredníctvom písma si vymieňali názory a skúsenosti súvisiace so vzdelávaním dievčat.

Po čase musela z Martina odísť a vo vyučovaní pokračovala na dedinských školách.

Aktívne sa podieľaľa aj na vzdelávaní svojej netere prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej. Svoju neter Izabelu Textorisovú vzdelávala aj mimo školy a kládla jej na srdce, aby sa vo voľných chvíľach učila všetko čo je dosiahnuteľné a chránila sa svetských márností.
Môžeme sa domnievať, že i vďaka svojej tete Ľudmile Kuorkovej sa Izabela stala prvou slovenskou botaničkou, a to i v dobe, kedy bola vedecká práca pre ženy nedostupná.

 

Redakcia

 

Zdroj:/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2006/Kodajova.html