Magický dátum 7.7.2007, bol deň ako stvorený na vyhlásenie nových siedmich divov sveta.
CHRÁMOVÉ MESTO – CHICHÉN ITZÁ (Mexiko)
Najznámejšie chrámové mesto na mexickom polostrove Yucatán. Chichen Itzá, v preklade znamená „pri ústach studne Itzá“, bol staroveký náboženský komplex Mayov. Slúžilo Mayom ako obetné miesto. Najväčšou a najvýznamnejšou stavbou v komplexe je El Castillo (Hrad), inak aj Kukulkánova pyramída, vysoká 30 m. Názov pyramídy je odvodený od jej zasvätenia hadiemu bohovi Kukulkánovi.
SOCHA KRISTA SPASITEĽA (Brazília)
Obria socha Krista Spasiteľa nad Rio de Janeiro, je údajne najnavštevovanejším miestom v Brazílii. Obrovská socha vrátane podstavca meria 38 metrov a váži viac než 1 100 ton. Rozpätie paží Krista je 28 metrov. V pôvodnom projekte mal mať Kristus Spasiteľ údajne ruky zložené, ľudia však rozhodli inak. Chceli, aby mal ruky rozpažené. Jedno brazílske príslovie hovorí:
„Kým má Kristus rozpažené ruky, netreba pracovať. Keď ich zloží, dáme sa do práce“.
VEĽKÝ ČÍNSKY MÚR (Čína)
Najrozsiahlejšia stavba na svete, ktorá dnešnú podobu získala za dynastie Ming. Veľký čínsky múr nie je jedinou súvislou stavbou, ale systémom na seba nadväzujúcich obranných opevnení, ktoré sa nezriedka prekrývajú. Začal sa stavať v 3. storočí p.n.l., v dobe vlády dynastie Čchin. ,,Dračí chrbát“, ako mu hovoria, slúžil ako ochrana pred mongolskými nájazdami. Múr má vraj dĺžku viac ako 20 000 km, výška stien dosahuje niekde aj 10 m. Stavby sa zúčastnilo tisícky ľudí, zväčša zajatci a trestanci, ktorých tu umieralo tisíce vysilením od ťažkej práce hladu a zimy. Ich telá boli zamurovávané do stien. Z tohto dôvodu sa Veľký čínsky múr nazýva aj Najdlhším cintorínom sveta.
PEVNOSŤ INKOV MACHU PICCHU (Peru)
Legendárne stratené mesto inkov – Machu Picchu bolo objavené až v lete roku 1911. Posvätnú pevnosť Inkov ukrytú v horskom teréne Ánd vo výške 2 360 metrov nad morom objavil americký archeológ Hiram Bingham. Stále sa nevie, k čomu presne Machu Picchu slúžilo. Komplex chrámov, palácov, terás a záhrad je postavený z presne opracovaných kvádrov bez akýchkoľvek spojív. Ako sa obrovské kamene dostali na vrchol, keď Inkovia nepoznali koleso? Na hlavných svätyniach mesta sú kamene vyhladené na milimeter presne. Zapadajú do seba na spôsob komplikovaného hlavolamu. Dokonalé tvary múrov sa pripisujú tajomnej rastline, ktorú Inkovia používali na rozpustenie skaly. Podľa legendy sa o tajomstve staviteľov dozvedel vták Kak´aqllu, preto mu vyrezali jazyk, aby tajomstvo nikomu neprezradil. Iná legenda zas hovorí, že ak sa senzitívny človek oprie čelom o intihuatanu, ktorý sa týči na najvyššom bode nad mestom, potom mu kameň otvorí bránu do ríše duchov. Pozn.-Intihuatana, je slnečný balvan, čo slúžil na presné predpovedanie rovnodenností, slnovratov a ďalších astronomických javov.
SKALNÉ MESTO PETRA (Jordánsko)
Petra – po grécky skala, je Skalné mesto v Jordánsku. Všetky stavby chrámy, hrobky, amfiteáter, kúpele vytesali do červeno -ružovkastého pieskovca Nabatejci. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia, založené pravdepodobne medzi 3 st. pred Kr. a 1. st. po Kr. Časom prešlo ničivým zemetrasením. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí jeho existenciu skrývali pred
svetom.
RÍMSKE KOLOSEUM (Taliansko)
Koloseum sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. Je známe ako Flaviovský amfiteáter. Bol vybudovaný z iniciatívy rímskeho cisára v prvom storočí nášho letopočtu a slúžil ako aréna pre hry, zápasy gladiátorov, zvierat, či popravy a iné dramatické predstavenia. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divoké zvieratá. Podlaha pozostávala z dreva, plátna a piesku, aby dokázala sať krv bojovníkov, či zápasiacich zvierat. Bojová plocha zas bola chránená vysokou stenou. Pôvodne mal kapacitu takmer 50 000 ľudí. V roku 404 n. l. boli gladiátorské zápasy zakázané a v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. Časom bolo poškodené mnohými zemetraseniami.
MAUZOLÉUM TÁDŽ MAHÁL (India)
Stavba mauzólea pri Agre je vysoká 75 metrov. Postavil ho cisár Šáhdžahán v roku 1648 na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahal. Stavba trvala takmer 20 rokov. Povrch mauzólea zdobí výzdoba z čierneho mramoru, polodrahokamov a drahokamov. Výnimočnosť tejto stavby spočíva aj v tom, že farba mauzólea sa mení podľa dopadajúceho svetla. Je opisovaný ako najextravagantnejší monument, aký bol kedy postavený z lásky. Anglický básnik Sir Edwin Arnold o ňom povedal: „Tádž Mahál je vášňou kráľovej lásky napísanou v živých kameňoch“.
Vaša Iwka
