Jedného dňa prišla žena, vyčerpaná chorobami a tiažami sveta za múdrym starcom. Sadla si pred neho a on ju obdaril srdečným smiechom.

Žena vydychovala vlny smútku

Začala sa sťažovať na svoj život, aký je ťažký, ako nedokáže v žiadnom dni vnímať svetlé chvíle, ako sa problém za problémom valia práve na jej hlavu. Hneď za tým začala obviňovať príbuzných, ktorí, podľa nej, boli zodpovední za jej nešťastie, a sťažovala sa na okolnosti, ktoré jej život neuľahčovali.

Múdry muž ju počúval potichu, a keď sa žena ešte raz opýtala, prečo je to všetko tak nespravodlivé, a čo má robiť, aby našla konečne pokoj a mier, starec sa zrazu zdvihol a  povedal jej, aby ho nasledovala.

Vyšli z chatrče. Prišli k neďalekému jazeru, z ktorého občas vyskakovali lietajúce ryby, rýchlo sa pohybujúce nad hladinou, a hľadajúce potravu.

Starec priviedol ženu k brehu jazera a  povedal

“Vidíš, aké je jazero hladké? Jeho hĺbka je plná života. Sú v ňom ryby, ktoré môžu byť iba vo vode, a ak je náhle jazero znečistené, nedovidia si ďalej ako na koniec svojho nosa, len ťažko rozpoznajú zdroj znečistenia a potom len plávajú do kruhu. A takisto sú v ňom ryby, ktoré majú krídla a dokážu sa dostať nad hladinu a pozrieť sa na ňu z výšky svojho letu. Tak tu je moja rada: namiesto sťažovania sa na svoj život príď občas sem k jazeru, pozoruj tieto lietajúce ryby a pokús sa pochopiť, čo ti dnes chceli povedať.”

 

Redakcia Ženy so štýlom

 

Prečítajte si tiež: Sobotný inšpiratívny príbeh: “Žena a čas”