Žila raz múdra žena. Jedného dňa k nej prišiel jej synovec. Tento mladý muž bol smutný, sklesnutý a zvyčajne býval z vecí sklamaný. Žena sa ho opýtala, čo je s ním. Synovec odpovedal, že často zažíval vážne pády a teraz už nikdy nedosiahne svoj cieľ.

Synovec si prišiel od ženy pýtať radu, no ona mu iba naznačila, aby ju nasledoval do kopcov. Cesta bola ťažká a dlhá. No synovec okamžite súhlasil s tým, že svojej tete pomôže. Keď konečne dosiahli kopce, žena povedala, že by potrebovala vyjsť na ten najvyšší z nich. Synovec bol prekvapený, no rozhodol sa opäť tete pomôcť, pretože bola stará a na taký veľký kopec ešte nikdy neliezla.

Synovec s veľkou námahou pomohol svojej tete dostať sa na vrchol kopca, hoci to tu často znamenalo, že ju občas musel niesť na chrbte. Na vrchole ju zložil z pliec na zem a  radostne sa rozosmial.

„Pamätáš sa, keď si bol malý, ako si sa občas vrátil domov so slzami v očiach?“ – spýtala sa ho teta.

„Chlapci si ťa doberali.

„Presne!“ – prikývol mladý muž. Spomenul si, že ako dieťa sa tu často hrával s ostatnými chlapcami. Tento kopec volali Everest, pretože len málo ľudí bolo schopných vyjsť až na jeho vrchol.

„V tom čase som sem nevedel vyjsť. Tento kopec mi pripadal ako nedobytná skala aj mnohým dospelým.“

„A dnes si sem nielen vyšiel, ale vyniesol si sem aj mňa“ – povedala múdra žena a pozrela sa na synovca. Ako si toto dokázal?

„Možno som len vyrástol“ – pokrčil plecami mladý muž.„Stal som sa silnejším a  šikovnejším…„

A impozantný Everest sa zrazu pre teba stal neškodným kopčekom.“ – povedala žena.

„Dostal si moju radu.“

 

Redakcia Ženy so štýlom