Ako to bolo kedysi, v stredoveku, alebo len pár desiatok rokov späť, bez príručiek a návodov na výchovu detí..?

Manželky z bohatých rodín sa zvyčajne nemali čas starať o svoje deti. Naopak, ženy z chudobných rodín stíhali starostlivosť o potomstvo, prácu v domácnosti, ale aj na pozemku. Venovali sa domácnostiam, varili, prali v potokoch, opatrovali hydinu, dojili kravy a pracovali na poliach.

Spoločne v dome žili viaceré generácie, deti spávali v jednej posteli. 

Stredoveká a skorá novoveká spoločnosť mala veľmi málo spoločného s tou dnešnou. Matky sa k deťom citovo nepripútavali natoľko, ako je to dnes. A hoci sa rodilo v rodinách veľa detí, prežilo ich len zopár, kvôli vysokej úmrtnosti. Deti sa kojili zhruba rok. Bolo zvykom, že manžel dal potom svojej žene darček, z radosti, že opäť nastal sexuálny život. Pretrvával totiž názor, že by spermie mohli uškodiť materskému mlieku.

Šľachta, však svoje deti zverovala dojke. Kráľovské matky mali za úlohu plodiť potomkov, aby zabezpečili pokračovanie rodu. A keďže úmrtnosť detí bola vysoká, očakávalo sa, že detí porodia čo najviac. Preto sa na dojčenie detí používala iná žena – dojka a na výchovu zas pestúnka.

V chudobných rodinách sa o dieťa od narodenia starala matka. Dieťa si nosila všade, kde sa pohybovala, či už okolo sporáka, pri praní v potoku, alebo pri práci na poli.

Odrastenejšie deti opatrovali starší súrodenci. 

Malé deti až do 19. storočia nebývali kúpané denne, tak ako je to dnes. Občas sa nahriala teplá voda a matky, či pestúnky, kúpali deti v drevenom koryte. Zmestilo sa tam aj viac deti naraz. Potom sa v tej vode umývali dospelí.

Malé dievčatká a chlapci vyzerali v tom období na nerozoznanie, nosili šatôčky a dlhé vlásky. Spávali v kolískach, alebo ich chudobné mamičky mali pri sebe v posteliach, či v handrenných hojdačkách. Detské postieľky sa začali vyrábať až v druhej polovici 19. storočia. Tiež sa začali používať prvé kočiariky. Mamičky dávali deťom cumlíky vyrobené z handričiek. V nich bývali zabalené kúsky chleba, či zemiaka. Cumlík sa namáčal aj do rôznych odvarov.

Dodnes sa spomína na známy makový odvar ,,na spanie“.. 🙂 Detstvo trvalo asi tak do siedmich rokov, potom už pozornosť matky deti až tak nepotrebovali. V tom čase už boli zodpovedné za svoje činy. Teda chlapci, u dievčat to bolo inak. Tie boli vraj právne nezodpovedné celý život.

Do rodín sa viac očakával prírastok chlapcov, v chudobnejších rodinách sa ale ženy dcéram tešili. 

Pomáhali im totiž v domácnosti. Dievčatám sa však muselo chystať veno k vydaju. Deti a rodičia si v minulosti navzájom vykali. Neskôr vykali iba deti rodičom, čo sa ešte i dnes zachovalo na niektorých dedinách. Pestúnke sa tykalo.

Najväčšou autoritou v rodine bol otec. Mamičky používali často frázu ,,Počkaj, keď príde otec…“ Známu aj v dnešnej dobe.. 🙂
Nie všetky deti mali množstvo času na hranie. Tie chudobné museli odmala pracovať.

Hovorí sa, že v porovnaní s minulými storočiami, sa až dvadsiate považovalo za storočie dieťaťa. Až v 20. storočí sa začalo pristupovať k deťom inak, aj keď nie hneď a nie všade.

V rodinách sa dnes rodí podstatne menej detí ako kedysi. Moderná doba uľahčuje bežný život a tiež výchovu detí. My dnešné ženy – matky, máme však oveľa vyššie nároky na výchovu potomstva. Naše predchodkyne zvládali všetko bez návodov a bez príručiek…

A ktovie ako to bude s deťmi a ich výchovou tak o sto rokov?

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Kedy je ten správny čas…

 

http://style.hnonline.sk/kultura/210771-nasi-predkovia-mali-odlisne-hygienicke-ritualy
Foto:/ http://www.genebaze.cz/cgi-bin/srf.cgi?p=1908