Bitka. Každý narodený v minulom storočí to asi zažil. A ak náhodou nie, počul to určite od kamarátov, pretože kedysi sa deti bili. Bežne. Keď neposlúchali, keď priniesli nepeknú známku alebo proste keď bol na to dôvod.

Z môjho okolia mám pocit, že sa dnes už bitka nenosí. Proste sa to neposlúchanie a odvrávanie rieši inak. A niekde dokonca nijak. No a čo, že dieťa neposlúcha, je to skrátka osobnosť. Tak ho nechajme a dajme mu priestor. A potom nám tu rastú aj takéto samorasty, ktoré sa vychovávajú sami.

Jednoznačnú odpoveď na to, čo je správne, nemám. Nepáči sa mi, ak rodič bije svoje dieťa. Veď sa to dá aj bez bitky, či nie? Zároveň sa mi nepáči, keď je dieťa drzé a nevie sa vmestiť do kože. A pochopiteľne, aj ten rodič nemá nervy z ocele. Najlepší je zlatý stred – dieťa nikdy bitku nezažije, lebo rodičovi nikdy neprasknú nervy a nie je na také niečo dôvod. To ale asi nie je úplne bežná prax.

A rovnako si povedzme, že nie je dieťa ako dieťa. Jedno neposlúcha raz za rok a druhé poslúcha naopak len na Vianoce. Mať k obom rovnaký prístup, to sa asi nedá.
Dnes deti bez problémov „napravia rodičov“, ak je treba. V mnohých rodinách už dávno neplatí, že rodič je ten, kto doma rozhoduje.

Keď som bola malá, rodičia mi nedávali ani zďaleka toľko priestoru, ako sa dáva dnešným deťom. Nemohla som si vyberať, čo budem jesť alebo aký bude rodinný program. Skrátka, poslúchala som a prispôsobovala som sa. Veď na „samofungovanie“ som ani nemala možnosť, vtedy sa to tak nerobilo. Lietala som po vonku, hrala sa loptové hry. Doma som musela byť na sekundu presne. A keď som príliš odvrávala (a to nebolo často), tak som skrátka dostala po zadku.
Tajomné slová „DONES MI VARECHU“, zneli vtedy ako kliatba – zostala som paralyzovaná a naprázdno pregĺgala. Možnože som sa aj modlila, nech je to len sen, to už neviem.
Teraz na to spomínam s úsmevom a láskou a viem, že to rozhodne nebolo na škodu, veď aj tí moji rodičia mali len jedny nervy.

A niekedy mám pocit, že aj tým niektorým dnešným deťom by občas nebolo od veci dať zo dve výchovné. Ale pozor, mohlo by sa tiež stať, že by sa na vás niektoré dnešné sebavedomé deti obrátili s poznámkou, že predsa deti sa biť nemajú …

Lu

Prečítajte si tiež: Chcem, aby moje deti vyhrávali, ale naučím ich aj prehrávať