Na veku nezáleží, lepšie neskôr, ako nikdy

20_40

Hovorí sa, že …

Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel.

Vôbec tým nemyslím, že mladí sme v dvadsiatke a štyridsiatnici patria už do starého železa. Práve naopak – čím je človek starší, tým žije možno lepší a kvalitnejší život. Tak nejak už tuší, čo je prioritou a možno si vie viac vychutnať tie krásy, ktoré sú mu dennodenne k dispozícii. Pretože má už čosi odžité a jednoducho, už vie.

Treba si ale uvedomiť, že ak sa človek v mladosti vyflákne napríklad na školu, tak sa to neskôr častokrát už vôbec nepodarí, pretože nie je toľko času a ani síl. A tiež ten mozog možno už nechce tak spolupracovať, lebo za tie roky predsa len zlenivel.

Ak mladé dievča zaujímajú len diskotéky a zábava, nikto jej už nikdy tie prehýrené noci a čas nevráti. Nedá sa to – čas je komoditou, ktorú si kúpiť nedokážeme. A keď sa „vybúri“, zistí možno, že všetci naokolo majú už deti, rodinu a jej mladosť pretiekla pomedzi prsty (alebo pomedzi hrdlo?). Ak je to príliš neskoro, pre niektoré to môže byť bolestné zistenie. Ten premrhaný čas.

Ak si ako mladí ľudia vytvoríme návyk, akokoľvek nedobrý, môže sa to s nami ťahať už celý život. Či už je to zlý životný štýl alebo aj obyčajné negatívne myslenie. Pretože, ak sa to v mladosti naučíš, celý život budeš možno večerať fast food a frflať na život.

Myslieť o kúsok dopredu – nemyslím tým zrovna plány na desať rokov dopredu, ale uvedomovať si, že to nie je len tu a teraz. Pretože tu a teraz, akokoľvek v tej chvíli príjemné, môže mať následky na celý život.

Keďže svet nie je čiernobiely a my ľudia nie sme bezchybní, treba povedať ešte jedno.
Ak sa jedného dňa zobudíte a zistíte, že takto to už ďalej nejde, nenechajte sa nikým a ničím presvedčiť, že to tak už musí byť navždy, lebo už máte svoj vek a veď nejak bolo a nejak bude. Môžete svoj prvý obraz namaľovať aj v päťdesiatke, aj sa naučiť cudzí jazyk. Aj chodiť na hodiny zumby, aj vymeniť svoju starú kuchársku knihu. A môžete sa aj ospravedlniť – poprosiť o odpustenie, či odísť žiť niekam inam.

Zapamätajte si – lepšie neskôr ako nikdy!

Lu

Prečítajte si tiež: Štyridsiatka je tu. Sme stále tie isté?

Facebook komentár
Lu Ladecká

Lu Ladecká

Som lojálna voči veciam, ktoré mám rada. Predtým než si ich obľúbim, podrobím ich dôkladnému prieskumu. Mám svoj štýl a ísť do hĺbky je jeho dôležitou súčasťou.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.