Alžbeta nebola krásna, no mala v sebe niečo úplne iné. Bola neskutočne tolerantná. Manželove záujmy o rovnaké pohlavie s nadhľadom prehliadala…
Ako dôvernú priateľku ju mal sám kráľ Slnko.
Od detstva bola prezývaná ,,Liselotte“ čo bola skratka jej oboch mien. Bola falckou princeznou a vydajom sa z nej stala orleánska vojvodkyňa. Narodila sa 27. mája 1652 v Heidelbergu Karolovi Ľudovítovi Falckému, falckému kurfirstovi a jeho manželke Šarlote. Jej prarodičmi boli známi Fridrich Falcký tzv. ,,Zimný kráľ“ a Alžbeta Stuartová.
Lisellote mala ešte jedného brata. Keď mala rok, rodičia sa rozviedli, nakoľko otec mal pomer s dvornou dámou jej matky. Nakoniec sa s milenkou oženil. Malá Liselotte spolu s bratom odišli na výchovu k tete Žofi Falckej, kde vyrastali spolu s ďalšími nevlastnými súrodencami. Prežili tu šťastné obdobie.
Liselotte ako mladé dievča bola pripravovaná na vydaj za bratranca Viliama III. Oranžského, ale nakoniec dopadlo všetko inak. Otec sa postavil na stranu Francúzska, a preto považoval výhodnejšie vydať ju za Filipa I, brata francúzskeho kráľa Ľudvíka XIV, zvaného kráľ Slnko. Filip I., vojvoda Orleánsky bol v tom čase už vdovec. A nielen to. Bol zvláštny. Od detstva si potrpel prehnane na svoj zovňajšok. Mal vyberaný vkus na oblečenie a hovorilo sa, že je zženštilý. Dokonca sa veľmi rád líčil, pudroval a všakovako krášlil. Jeho starší brat – kráľ, bol úplným opakom. Avšak obaja boli veľmi vzdelaní, inteligentní muži, čo milovali umenie.
Keď Ľudovít XIV. vážne ochorel, začal sa Filip pripravovať na úlohu budúceho kráľa. Stal sa vtedy najdôležitejšou osobnosťou na dvore. Ale netrvalo to dlho a po vyzdravení Ľudovíta bol opäť len druhým a nepotrebným. Mnohí si ho totiž ako kráľa nevedeli predstaviť.
Liselotte netuší, že sa vydáva za muža, ktorý miluje mužov
Keď sa Liselotte stala Filipovou manželkou, netušila, že sa vydala za muža, ktorý nemiluje ženy, ale mužov.
Svadba sa konala 16. novembra 1671 v Metz. Bola to svadba per procura, podmienená zmenou Liselottinej viery z kalvanizmu na katolícke vyznanie.
Ich prvé stretnutie bolo veľmi zvláštne. Afektovaný Filip údajne vtedy vyhlásil:
,,Nedúfajú snáď, že sa s touto vyspím…“
Filip si do manželstva priniesol tiež dve dcéry z predchádzajúceho vzťahu. Vzťah nebol ideálny. Verejne sa vedelo o Filipových homosexuálnych praktikách. Na dvore mal veľa svojich favoritov. Liselotte na rozdiel od prvej manželky brala ,,záujmy“ svojho muža s obrovským nadhľadom. Napriek občasným sporom, panovala medzi nimi tolerancia a určitá úcta. Boli priateľmi i spojencami a dokonca sa im narodili tri deti.
Filip bol na francúzskom dvore prezývaný ,,Monsieur“ a Liselotte ,,Madame“. Filip svoje sklony k rovnakému pohlaviu vôbec netajil, viedol roztopašný a neviazaný život. Navyše sa oddával hazardným hrám. Jeho život bol finančne náročný. Napriek homosexuálnym škandálom, bol ale zbožný a nechýbal na žiadnom kázaní… Liselotte a Filip sa nemilovali, ale tolerovali.
Keď sa im narodilo tretie dieťa, dohodli sa, že ukončia manželské styky. Liselotte mala svoje sídlo v kráľovskom paláci vo Versailles, nakoľko bola jedinou švagrinou francúzskeho kráľa. A nielen to. Taktiež dobrou priateľkou kráľa, vďaka úprimnej a zábavnej povahe. Sám kráľ vyhlasoval, že Liselotte je jedinou ženou na dvore, s ktorou sa nevyspal, zrejme preto, že je málo pôvabná, no zato veľmi dôverná… Obaja sa na tom zabávali…
Obľúbeným miestom na trávenie času bol pre Liselotte nádherný, prepychový zámok v Saint-Cloud. Konečne si našla aj ona svoje ,,záujmy“. Začala písať. Napísala obrovské množstvo postrehov a zaujímavých, či zábavných úvah z kráľovského dvora Ľudovíta XIV. Vo svojich listoch sa odvážila kritizovať aj kráľove milenky. Manžela prežila o vyše dvadsať rokov.
Zomrela 8. decembra roku 1722 ako sedemdesiatročná na svojom obľúbenom zámku Saint-Cloud. Pozostatky Liselotte boli pochované v bazilike Saint-Denis, mieste posledného odpočinku francúzskych kráľov.
Úryvok z jej listov:
,,Verím, že historky čo sa budú rozprávať o tomto dvore potom, čo odídeme, budú lepšie a zábavnejšie, než akýkoľvek román. A veľmi sa bojím, že tí, čo prídu po nás, im nebudú veriť viac, ako rozprávkam o vílach…“
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Jana Seymourová, manželka, ktorú kráľ Henrich VIII. miloval
